Dva roky po nej dal vtedajší župan gróf Mikuláš Ilešházy postaviť na hlavnom námestí morový stĺp, ktorý mal zároveň mesto aj ochraňovať. V Trenčíne stojí už od roku 1712 a v týchto dňoch ho čaká prvá časť rozsiahlej opravy.
Morový stĺp v Trenčíne je unikátny aj tým, že je stále rovnaký, ako keď ho pred 305 rokmi postavili. Teraz mesto získalo financie na to, aby sa táto významná pamiatka dočkala opravy. „Mesto získalo dotáciu z rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v sume 15-tisíc eur na prvú etapu kompletnej reštaurácie spodnej časti morového stĺpa. O práce sa postará reštaurátor, ktorý sa v minulom roku podpísal aj pod reštaurátorský výskum tejto pamiatky, Martin Mikuláš,“ povedala hovorkyňa primátora Erika Ságová. Celková suma za rekonštrukciu v prvej etape činí podľa nej necelých 30-tisíc eur. Zvyšnú časť, teda 15-tisíc eur, zaplatí mesto. Prvú etapu ukončia do konca tohto roku, tak ako má byť ukončená aj obnova celého Mierového námestia.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Mesto bude žiadať aj o dotáciu pre druhú etapu – samotný stĺp, nápisy a Svätú Trojicu, ktorá sa vyníma na jeho vrchole. „Rekonštrukciu morového stĺpa sme zvažovali už dávno vzhľadom na jeho viditeľné poškodenie. Využili sme preto možnosť získania financií z ministerstva kultúry a pamätali sme aj na to, že v tomto roku bude rekonštruované námestie,“ dodala Ságová.
Reštaurátor Martin Mikuláš včera spolu s chlapmi opatrne nakladali na prívesný vozík auta ťažké stĺpy balustrádového pieskovcového zábradlia. „Trojičný stĺp reštaurujem po prvý raz. Viac-menej sa venujem reštaurovaniu sôch a kamenných článkov, keď sa nanovo stavali kasárne na Trenčianskom hrade, reštaurovali sme všetky kamenné okná,“ vysvetlil Mikuláš. Ozrejmil, že momentálne rozoberajú celú spodnú časť, ktorá je najviac poškodená vandalizmom, ale aj bežným užívaním pamiatky. Z minulých storočí podľa neho existujú záznamy o tom, že stĺp sa opravoval štyrikrát, pričom prvýkrát ho dal reštaurovať už vnuk Mikuláša Ilešházyho na konci 18. storočia. Neskôr ho opravovali ešte v 19. storočí a v 20. storočí v roku 1956 a 1979.
„Zdemontovali aj časť zábradlia a celé to spájali cementovou maltou,“ dodal Mikuláš. Schody okolo spodnej časti morového stĺpa už nie sú pôvodné, sú z umelého kameňa. Nahradia ich žulové. Podľa reštaurátora bude zaujímavá najmä druhá etapa obnovy, ktorá by mohla byť v budúcom roku. Vtedy by sa mali opraviť nápisy aj sochy na vrchu stĺpa. „To bude trošku problematické, pretože z dokumentácie zo sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď Umelecké remeslá reštaurovali stĺp, je zmienka od statika o tom, že stĺp sa hýbal. Vtedy navrhol tri kotvy do pätky stĺpa, či to dobre zafixovali, uvidíme, až keď pôjdeme hore,“ hovorí s úsmevom reštaurátor.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Morový stĺp sa viaže s mimoriadne pohnutou minulosťou mesta. Podľa historika z Trenčianskeho múzea Vladimíra Pinďáka krátko pred jeho vznikom postihli mesto obrovské nešťastia. „Stĺp vznikol v roku 1712 a pripomína nielen mor, ale aj predchádzajúce veľmi ťažké obdobie. Od roku 1704 sme tu mali obliehanie Trenčianskeho hradu a mesta Trenčín vojskami povstalca Františka II. Rákociho, ktorý sa pokúšal získať hrad a mesto, ktoré vtedy podporovalo panovníka. Štyri a pol roka mesto obliehali, ľudia sa nemohli dostať k potrave, bol veľký problém tu prežiť. Aj keď si nejaké jedlo ľudia zohnali, na hrade bolo cisárske vojsko, teda nepriatelia Rákociho, a tí im všetko pobrali. Prišiel hladomor. Napokon Rákociho vojsko porazili vo významnej bitke v roku 1708. Mesto si však neoddýchlo, pretože vzápätí prišiel rozsiahly požiar,“ vysvetlil Pinďák.
Podľa neho sa požiar rozšíril z jedného z domov v centre a celé mesto ľahlo popolom, zhorel dokonca ja piaristický kostol. Hrad vtedy odolal, aby mohol vyhorieť v roku 1790. Hneď po požiari, len čo Trenčania oplakali obete po tragédiách, na jar v roku 1709 sa navyše rozvodnil Váh a pobral všetky mosty, zomrelo množstvo ľudí. O rok nato v lete vypukla morová epidémia. „Boli veľmi veľké obete na ľudských životoch. V priebehu leta až do novembra roku 1710 prežilo v meste a okolí z pôvodných 7 844 obyvateľov iba 1 071 ľudí,“ povedal historik. Škody na majetku, ktoré spôsobilo Rákociho vojsko, mor aj požiare, sa dostali k sume 460-tisíc zlatých. „Mesto sa z toho dlho spamätúvalo. Po strašných udalostiach župan Mikuláš Ilešházy povolal do mesta viedenských majstrov, ktorí pravdepodobne opravovali aj vyhorený piaristický kostol, a dal im vybudovať morový stĺp,“ vysvetlil Pinďák.