Ján Batka bol skutočnou prešporskou legendou. Zaslúžil sa o rozvoj Bratislavy tak, ako málokto iný. Už v roku 1918 odhalili na Rudnayovom námestí jeho bustu a to hneď vedľa busty jeho priateľa Franza Liszta. Mramorovú sochu, ktorú vyhotovil bratislavský rodák Alojz Rigele, však po zmene mocenských štruktúr poškodili a z pôvodného miesta ju museli odstrániť. Teraz na jej mieste osadili symbolickú maketu.
Ján Batka bol od roku 1879 hlavným archivárom mesta a v tejto funkcii zotrval až do svojej smrti v roku 1917. Bol jedným z tých, ktorí sa zaslúžili o otvorenie nového divadla, dnes historická budova Slovenského národného divadla, v septembri 1886. Za zásluhy v oblasti osvetovej činnosti mu v roku 1911 udelili Rytiersky kríž rádu Františka Jozefa. Túto osobnosť približuje jedinečná výstava v centre mesta.
Foto: Braňo Bibel
Foto: Braňo Bibel
„Tzv. muzeálne pop up projekty zaznamenávajú rastúcu popularitu, čo je pochopiteľné, veď prilákať mladých návštevníkov do bežného múzea je neraz náročné. Expozícia inštalovaná na verejnom priestranstve môže zaujať aj človeka, ktorý sa do tradičného múzea nedostane – navyše má i tú výhodu, že obsah dokáže sprítomniť na mieste, s ktorým je výstavný materiál bezprostredne spätý,“ vysvetlil koordinátor projektu Sándor Papp ml. Voľba na Rudnayovo námestie ako miesto výstavy tak bola jednoznačná.
Batkovu celoživotnú cestu i zásluhy približuje 10 trojuholníkových konštrukcií, 28 panelov. Samostatná časť je venovaná súčasnému Archívu mesta Bratislavy. „Po dobu trvania výstavy sa v podobe inštalácie dostane na svoje miesto aj „busta“ – upozorňujúc, že pôvodné dielo sa nachádza v depozitári umeleckých diel,“ dodal Sándor Papp ml.
Počas života Batka nazhromaždil bohatú zbierku autentických dokumentov aj vecných pamiatok. Už pred svojou smrťou daroval viaceré vzácne kusy nábytku, umelecké predmety a výtvarné diela, ako aj tisícky kníh novovzniknutému mestskému múzeu a mestskej knižnici. Rozsiahlu zbierku dokumentov odkázal v testamente Archívu mesta Bratislavy.
V Batkovej pozostalosti sa nachádza okolo 10-tisíc dobových dokumentov: fotografie, denníky, listy, koncertné programy a plagáty, pohľadnice, listiny, vizitky, vstupenky, jedálne lístky, legitimácie atď., ktoré sú usporiadané v 39 archívnych škatuliach. Predstavujú cenný zdroj informácií, ktorý približuje dejiny Prešporka v 2. polovici 19. – začiatkom 20. storočia.
V roku 2012 OZ Bratislavské rožky zdigitalizovalo Batkovu pozostalosť, ktorá sa nachádza vo fondoch Archívu mesta Bratislavy.