Primátor odmietol špekulácie, že projekt zaspal a mesto sa mu nevenuje. „Momentálne máme právoplatné stanovisko k štúdii o vplyvoch na životné prostredie (EIA), ktoré vydal Okresný úrad a na jeho základe dopracovávame dokumentáciu pre územné rozhodnutie. K tej treba priložiť 48 rôznych vyjadrení. Teraz ich zbierame. Potom to pôjde na stavebný úrad Mestskej časti Petržalka so žiadosťou o územné rozhodnutie,“ povedal Nesrovnal.
Sklz viac ako rok a pol v súvislosti so štúdiou dopadov na životné prostredia EIA spôsobili podľa jeho slov tri hlavné faktory: vyhodenie štvorprúdovej cesty z projektu, čo požadovali Petržalčania petíciou s vyše 15-tisíc podpismi. „Omeškanie spôsobil aj jeden aktívny občan svojimi odvolaniami a obštrukciami, ktoré nás stáli pol roka,“ dodal Nesrovnal. Okrem toho sa do projektu museli zapracovať aj požiadavky Krajského dopravného inšpektorátu na zmenu križovatky Betliarska – Lietavská. „Nebolo to zavinené nami,“ povedal primátor.
V najbližšom čase dopracuje hlavné mesto ďalšie stupne projektovej dokumentácie, následne sa bude musieť vysúťažiť zhotoviteľ stavby a podať žiadosť o nenávratný finančný príspevok z európskych zdrojov cez Operačný program Integrovaná infraštruktúra (OPII). Projekt musí byť zrealizovaný najneskôr do roku 2023, dokedy trvá programové obdobie OPII.
Starosta Petržalky Vladimír Bajan verí, že s vydaním územného rozhodnutia nebude problém. „Sledujeme projektovú dokumentáciu. Aj dnes sa rokuje, aby sme vychytali také veci, ako je napojenie chodníkov, čo sú drobnosti, ktoré nám vyčítali obyvatelia pri prvej etape," uviedol.
Petržalčania z okolia konečnej električky sa napríklad sťažujú na ulice zaplnené parkujúcimi autami. Veľa obyvateľov si tam totiž odstaví svoje auto a do mesta pokračuje električkou. Parkujú tak na úkor domácich z okolia trate. „Toto musíme vyriešiť priebežne po tých zastávkach, ako sú naplánované. V rámci konečnej zastávky by malo vzniknúť záchytné parkovisko," dodal starosta.
Zároveň upozornil, že slabým miestom je verejné obstarávanie zhotoviteľa, ktoré by mohlo priniesť ďalšie neočakávané prieťahy. Stavebný úrad mestskej časti Petržalka je plne pripravený na súčinnosť.
„Ja som vo funkcii od '92 a odvtedy všetci Petržalčania čakajú na električku v Petržalke,“ uzavrel Bajan.
V súvislosti s budovaním a modernizáciou električkových tratí vlani hlavné mesto upozornilo na problém možného nezapočítania DPH v rámci oprávnených výdavkov. „Zástupcovia Európskej komisie sa vyjadrili, že DPH je oprávneným výdavkom pre infraštruktúrne projekty. Oficiálne to potvrdia listom v priebehu tohto mesiaca. Znamená to, že hlavné mesto nebude musieť vynaložiť 70 miliónov eur na infraštruktúrne projekty, ktoré máme po Bratislave,“ uviedol primátor.
S petržalskou električkou súvisí aj rozvoj okolia Chorvátskeho ramena. Mesto má štúdiu Centrálnej rozvojovej osi Petržalky, ku ktorej pokračuje participatívny proces s obyvateľmi. „Dotazník o rozvoji tohto dôležitého verejného územia vyplnilo takmer 2 700 Bratislavčanov, ktoré po vyhodnotení zapracujeme do urbanistickej štúdie. Tá bude podkladom pre zmeny územného plánu,“ dodal Nesrovnal. Vzniknúť by tak mali podrobnejšie plány zón, ktoré jasne stanovia, čo sa kde môže stavať či v akom rozsahu sa má zachovať zeleň.