Keď chcete vedieť niečo o vnútropolitických či vnútropodnikových záležitostiach, spýtajte sa šoféra alebo sekretárky. Toto sa tradovalo v nedávnych časoch a platí to dodnes. Ak by ste na prelome 19. a 20. storočia chceli vedieť o čom sa šušká na cisárskom dvore, spýtajte sa Antona Szmolena.
Lokaj jeho cisárskej výsosti nezostal historikmi nepovšimnutý. Bansko-bystrický rodák z Radvane tento kraj síce načas opustil, tu sa však narodil aj zomrel. Priblížiť jeho životný príbeh, keď pôsobil ako osobný dvorský lokaj cisára rakúsko-uhorskej monarchie Františka Jozefa I., sa podujali historici Roman Hradecký a Peter Račko. Výstava prezentuje lesk a slávu viedenského cisárskeho dvora, ale aj zákulisné pomery v službe cisára, na pozadí významných politických, hospodárskych či kultúrnych udalostí.
„Doteraz sa nám zachovali rukopisy s pamäťami na život v službe na cisárskom dvore len z pera komorníka Eugena Ketterleho a lokaja Antona Szmolena. Rukopis pamätí rodáka z Radvane je súčasťou bohatého a rozmanitého fondu nášho múzea,“ zdôrazňuje riaditeľ Stredoslovenského múzea a jeden z dvojice autorov Roman Hradecký.
Anton Szmolen, rodák z Radvane, sa ako jeden z mála dostal do bezprostrednej blízkosti cisára Františka Jozefa a jeho rodiny, verne mu slúžil a jeho pamiatke zostal lojálny až do svojej smrti. Príbeh o tom ako sa dostala sirota z chudobnej meštiansko-remeselníckej rodiny až na cisársky dvor a čo všetko na ceste k cisárovi jeho lokaj zažil nevynímajúc spomienky na jeho pestrý a pútavý život, zhmotnil do memoárov, ktoré autorom výstavy poslúžili ako jeden z hlavných zdrojov.
„Ďalším pohľadom na život Antona Szmolena je jeho karikatúrne stvárnenie, ktoré vedecky interpretoval uznávaný slovenský historik a pracovník Historického ústavu SAV Roman Holec. Vďaka tomuto stvárneniu meno „Tóni Szmolen“ prežilo“ až do 21. storočia.“, približuje výstavu jej spoluautor Peter Račko.
O živote cisárskeho sluhu po opustení služby vieme už len veľmi málo. Jeho virtuálny životný príbeh, v ktorom sa stal symbolom cisárskeho dvora, lokajstva a zrady, sa objavuje v karikatúrach maďarských humoristických časopisoch až do roku 1914. Uhorskí politici postupne vytvorili zo slovenského lokaja v službách cisára karikované stelesnenie panovníka – terč, zastupujúci všetko zlo pochádzajúce z cisárskeho dvora. V priebehu celého 20. storočia tak meno Tóni Szmolen symbolizovalo v Maďarsku aroganciu, kolaboráciu, či zradu národných záujmov.
Karikatúry a dobové dokumety slovne aj obrazom detailne kopírujú život slávneho Banskobystričana, ktorý vo svojej lokajskej službe ani netušil akú slávu a nesmrteľnosť mu cisársky dvor prinesie. Výstava v Stredoslovenskom múzeu je koncipovaná v časových intervaloch, od mladého poslíčka až po nepostrádateľného muža. Obrazové dokumenty hovoria o prostredí v ktorom sa lokaj v tom čase nachádzal, textová časť približuje jeho život v danom období. Výstava tak má plnohodnotný charakter a zaujme po stránke verbálnej aj obrazovej. Ak sa chcete dozvedieť viac i lokajovi Szmolenovi, môžete dostať informácie z prvej ruky. Komentované prehliadky budú 12.7., 9.8., 13.9. a 18.10. 2018 v Thurzovom dome vždy o 16.00 hod. Autori výstavy Roman Hradecký a Peter Račko na nich prezradia aj to, čím si nepopulárnu nálepku Anton Szmolen vyslúžil a prečo sa dostal do nemilosti uhorských politikov i bežných ľudí.
Spoznať zákulisie života na cisárskom dvore jedného z najstarších a najväčších panovníckych rodov v Európe a tiež historické míľniky politicko-hospodárskeho a národnostno-kultúrneho života cez osobné memoáre Banskobystričana Antona Szmolena, môžu návštevníci Stredoslovenského múzea do 28. októbra 2018 v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici.