Na námestiach a v uliciach Bratislavy rozdávali príslušníci Ozbrojených síl SR umelé červené maky. Tie sa už roku 1920 stali symbolom úcty vojnovým obetiam na základe dojímavej poémy Na flámskych poliach. Napísal ju kanadský básnik John MacCrae, ktorý ako vojenský chirurg pôsobil na západnom fronte, kde v januári 1918 zomrel na zápal pľúc.
Vlčie maky kvitnúce v Belgicku pri cestách a vojnových zákopoch v jeho veršoch predstavovali preliatu krv na bojiskách Veľkej vojny, ako vtedy označovali prvú svetovú vojnu netušiac, že o dve desaťročia príde ešte ďalšia, omnoho ničivejšia.
Svetový deň vojenských veteránov
Od roku 1954 sa vo svete 11. november oficiálne pripomína ako Deň vojenských veteránov. Zhodou okolností v deň svätého Martina, ktorý bol viac-menej z donútenia rímskym vojakom a namiesto bojových zásluh sa preslávil humánnym gestom, keď polovicu svojho vojenského plášťa dal žobrákovi.
Už ôsmy rok sa pietny akt spojený s úctou k padlým prvej svetovej vojny odohral v bratislavskej mestskej časti Petržalka na cintoríne v Kopčanoch. Založili ho roku 1916, kde pochovávali vojakov armády rakúsko-uhorskej monarchie, ale aj z ďalších krajín, ktorí zahynuli v dôsledku ťažkých zranení v Posádkovej nemocnice vo vtedajšom Prešporku a v divíznom lazarete zriadenom v areáli kaštieľa v neďalekej rakúskej obci Kitsee (po slovensky Kopčany).
Na vojenskom cintoríne celkovo pochovali 331 mužov dvanástich národností, z toho bolo 122 Slovákov a Čechov, 51 príslušníkov národov bývalej Juhoslávie, 43 Rumunov, 41 Poliakov, 16 Rakúšanov, 15 Rusov, 11 Talianov, traja Nemci, viaceré telesné pozostatky sa nedali identifikovať.
Celý areál aj s priľahlým bunkrom BS 8, najväčšou obrannou pevnosťou postavenou na obranu Bratislavy v druhej polovici 30. rokoch minulého storočia proti rozpínajúcemu sa nacistickému Nemecku, bol štyri desaťročia v neprístupnom pohraničnom pásme. Preto si vyžadoval generálnu rekonštrukciu, ktorú sa podarilo úspešne zavŕšiť pred ôsmimi rokmi.
Mier nie je samozrejmosťou
Minister obrany Peter Gajdoš v prejave po pietnom akte vyslovil rozhorčenie nad tým, že s odstupom sto rokov sa objavuje mnoho takých, ktorí bagatelizujú hrôzy prvej i druhej svetovej vojny. Poznajú ich skreslene zväčša iba z filmov rozličnej kvality, či z pochybných digitálnych hier. Akoby sa vojnou dali a mali riešiť komplikácie vzťahov medzi štátmi, či rozdielne ekonomické záujmy jednotlivých trhov.
„Mier nie je samozrejmosťou,“ zdôraznil minister. Nezmyselný celosvetový krvavý konflikt z rokov 1914 až 1918 hlboko negatívne poznačil osudy našich predkov. Narukovalo v ňom okolo 400-tisíc Slovákov, z nich sa vyše 70-tisíc nikdy domov nevrátilo.
Predseda výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, profesiou historik, Anton Hrnko v príhovore upozornil na to, že spočiatku sa s nadšením na fronty hlásili desaťtisíce dobrovoľníkov, ktorí si mysleli, že sa po niekoľkých mesiacov vrátia ako víťazní hrdinovia.
V prvej fáze bojov sa udatní Slováci až nečakane výrazne vyznamenali v bojoch, no čoskoro prišlo vytriezvenie. Hoci tvorili iba štyri percentá mužstva v rakúsko-uhorských jednotkách, podieľali sa až na 25 percentách vojenských vzbúr, z ktorých sa najkrutejšie skončila tá v Kragujevaci, kde popravili 44 príslušníkov Trenčianskeho pluku.
Po pietnom akte už tradičný beh
Na nedeľňajšom podujatí v slovensko-rakúskom pomedzi Petržalky sa zúčastnili aj predstavitelia diplomatických a vojenských misií akreditovaných na Slovensku, členovia občianskeho združenia Vojenský veterán Bratislava, Klubu dôstojníkov vo Viedni, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a ďalších organizácií.
Nechýbali ani milovníci vojenskej histórie oblečení v uniformách československých legionárov. Akurát z magistrátu hlavného mesta poslali po povolebnej noci iba veniec, ktorý k ústrednému krížu položili príslušníci Čestnej stráže Ozbrojených síl SR.
Po oficiálnej ceremónii presne o 11. hodine a 11. minúte odštartovali pri cintoríne v Kopčanoch 5. ročník Behu na počesť vojnových veteránov, na ktorom sa zúčastnilo okolo 250 mužov i žien zo športových klubov, vojakov aj civilov, vrátane mládencov z Rožňavy a Trebišova. S číslom jeden bežal minister Gajdoš a tradične nechýbal ani známy slovenský atlét, olympijský víťaz z Ria de Janeiro v roku 2016 už zase usmiaty Matej Tóth.