Pri tejto príležitosti v utorok odhalili na Historickej radnici v centre Košíc pamätnú tabuľu, ktorú zhotovil zosnulý akademický sochár Arpád Račko.
Podobná tabuľa je aj na maďarskom hrade v Diósgyőri, kde ju odhalili pred desiatimi rokmi pri príležitosti 640. výročia tejto udalosti za prítomnosti delegácie mesta Košice a Košického samosprávneho kraja.
Sviatok heraldiky
Pri príležitosti 650. výročia udelenia prvej erbovej listiny sa konala aj medzinárodná vedecká konferencia „Európsky unikát“. Zúčastnili sa jej významní slovenskí a maďarskí heraldici a historici. Medzi nimi aj autor slovenského štátneho znaku Ladislav Vrtel, ktorý je zároveň aj predsedom heraldickej komisie ministerstva vnútra, herold Slovenska a akademik medzinárodnej heraldickej akadémie.
Prítomní hostia sa venovali aj vývoju mestských erbov a dejinám miest v 14. a 15. storočí so zreteľom na kráľovské mestá na dnešnom východnom Slovensku.
„Výročie, ktoré si pripomíname, je sviatkom nielen pre slovenskú, ale aj pre európsku heraldiku, košické prvenstvo si zaslúži veľkú pozornosť. Erb je modifikáciou rodového erbu kráľa Ľudovíta Veľkého, čo nie je bežné a dá sa to chápať ako prejav blízkeho vzťahu k tomuto mestu,“ uviedol Vrtel.
Mesto so štyrmi armálesmi
Košice dostali celkovo až štyri erbové listiny – armálesy, každú od iného kráľa. Vzhľad erbu sa tak postupne menil.
Pri určení obsahu košického znaku Ľudovít Veľký vychádzal z vlastného erbu. Druhý armáles udelil mestu v roku 1423 kráľ Žigmund Luxemburský, ďalší v roku 1453 Ladislav V. a štvrtý v roku 1502 Vladislav II. Jagelovský. Tým posledným získali Košice podobu erbu, ktorú používajú dodnes.
Po odhalení pamätnej tabule sa v priestoroch historickej radnice konal slávnostný ceremoniál Dňa mesta Košice, na ktorom sa odovzdávali ceny mesta Košice, a zároveň aj ceny a plakety primátora významný osobnostiam a kolektívom.