„Vymyslela som to len úplnou náhodou, keď som sa dozvedela, čo mám kresliť. Len som chvíľu rozmýšľala, čo také by som nakreslila,“ prezradila autorka víťazného návrhu Terezka, ktorá navštevuje šiesty ročník na Základnej škole Jána Bottu v Trnave. Počas on-line workshopu nakreslila multifunkčného upratovacieho robota so zabudovanou práčkou, s kefou, metlou či so špongiami. Upratovaciu motokáru s názvom Smart Jožko, považuje za super vynález, ktorý funguje.
VIDEO: Takto funguje upratovacia motokára.
Skryté talenty
„Prototyp je lepší, ako som čakal. Je to úžasné,“ zhodnotil motokáru šiestak Juraj. Aj on prispel do projektu svojím návrhom. Pôvodne chcel navrhnúť vesmírnu stanicu, ktorá by dokázala pristáť na vzdialenejších planétach. Hoci sa so svojím nápadom nepresadil, je rád, že zvíťazil návrh upratovacej motokáry. Pochvaľoval si aj samotnú jazdu. „Išiel som rýchlo, no celkom ťažko sa s tým naberá. Nabral som jednu hračku, ale chcel som viac,“ opísal pocity zo svojej premiérovej jazdy.
Do programu s názvom MyMachine, ktorý je zameraný na rozvoj kompetencií pre 21. storočie, sa trnavská základná škola zapojila po prvýkrát. Úlohy navrhnúť vysnívaný vynález sa zhostili minuloroční piataci pod vedením ich vtedajšej triednej učiteľky Jany Chmúrovej. „Sama som bola prekvapená, aký majú deti skrytý talent. Nápady boli rozmanité a zaujímavé,“ prezradila.
Vzhľadom na pandémiu prebiehal projekt on-line formou. Čo majú robiť, sa deti po prvýkrát dozvedeli až na on-line workshope. „Išlo o to, aby to bolo spontánne. Nič som im o tom vopred nepovedala, aby do toho nezasahovali rodičia,“ opísala začiatky tvorivého procesu učiteľka. Žiaci svoje návrhy najskôr nakreslili a potom si ich navzájom predstavili. Víťazný vynález vybrali v on-line hlasovaní.
Smart Jožka videli deti až na jeho slávnostnom odhalení na Strednej odbornej škole elektrotechnickej v Trnave, kde šikovnú mašinku skonštruovali. Osem mesiacov na nej pracoval trojčlenný tím študentov. Postupovali podľa konceptu, ktorý navrhla Martina zo Strojníckej fakulty STU v Bratislave.
Do projektu zasiahla pandémia, preto dobiehal až v tomto roku. Stredoškoláci na ňom začali pracovať od začiatku tohto školského roka. „Zhruba dva dni každý druhý týždeň,“ prezradil študent prvého ročníka Jakub. Hoci sú prváci, problémy s výkresmi nemali. Dohliadal na nich majster. Prioritou podľa Jakuba bolo, aby sa s motokárou dalo upratovať.
„Hlavne, aby vedela naberať väčšie veci. Keďže sme nevedeli, či bude využívaná v interiéri alebo exteriéri, naspodku radlice má nainštalované podbery,“ dodal. Motokára funguje na šliapanie a unesie záťaž 120 kilogramov. V telocvični, kde si deti mohli vyskúšať jazdu a upratovanie plyšových hračiek, primontovali ešte jedno sedadlo.
Zvíťazilo drevo
Zaťažkávajúcou skúškou bol výber materiálu. Na výrobu motokáry chceli najskôr použiť železo. „Ukázalo sa, že rám by bol veľmi ťažký a opracovávanie do požadovaného tvaru by bolo náročné. Prešli sme na plast, ktorý sa ukázal ako slabý a nevyzeralo to esteticky,“ vysvetlil Jakub. Nakoniec skončili pri dreve.
„V školských podmienkach sa síce horšie opracovávalo, ale myslím si, že to vyzerá veľmi dobre,“ zhodnotil Jakub. Dávida potešili reakcie šiestakov. „Je to veľmi dobrý pocit, keď vidíme tie úsmevy a že sa to deťom páči,“ doplnil. „Sme zvyknutí manuálne pracovať, aj nás to bavilo,“ dodal Jakub.
Program MyMachine, ktorý je pôvodom z Belgicka, beží na Slovensku už šiesty rok. „Je to vzdelávací program, ktorý prepája deti základných škôl so stredoškolákmi a s vysokoškolákmi. Počas jedného školského roka pracujú na spoločnom projekte, ktorým je vysnívaný vynález,“ priblížila Žofia Teplická, koordinátorka programu MyMachine z Karpatskej nadácie. Medzi najčastejšie vynálezy patria práve upratovacie zariadenia. Často sú to stroje, ktoré pomáhajú pri vyučovaní alebo v starostlivosti o zvieratá.
Každý školský stupeň má v celom procese vlastnú úlohu. Deti prinášajú nápady, vysokoškoláci vymýšľajú, ako by sa mohol konkrétny návrh pretaviť do reality a stredoškoláci zhotovujú funkčný prototyp. Do končiaceho šiesteho ročníka sa zapojilo 14 základných a 14 stredných škôl z celého Slovenska. „Spolupracujeme s deviatimi fakultami rôznych univerzít,“ dodala Teplická.
Mladí ľudia podľa nej spoznávajú, čo znamená niečo navrhnúť a dotiahnuť to do konca. Učia sa tvoriť, komunikovať, nevzdávať sa pri problémoch a hľadať cestu, ako veci realizovať v stanovenom čase a s financiami, ktoré majú k dispozícii. Každá stredná škola disponuje podľa Teplickej rozpočtom do 500 eur na jeden prototyp.