Test sa podaril
Spoločnosť SPP-distribúcia (SPP-D) skonštatovala, že primiešanie testovaného množstva vodíka do zemného plynu nemalo žiadne nežiaduce efekty.
„Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že primiešanie 10 percent vodíka do distribuovaného plynu nemá negatívny vplyv na bezpečnosť, spoľahlivosť a štandardnú prevádzku plynárenských zariadení a bežných odberných plynových zariadení a spotrebičov – sporákov, kotlov a ohrievačov vody,” skonštatovala SPP-D aj na sociálnej sieti.
„Od spustenia projektu v obci neboli zo strany odberateľov zaznamenané žiadne relevantné hlásenia ani sťažnosti," zdôraznila spoločnosť. Problémy podľa SPP-D nemali ani najstaršie, a tým aj najrizikovejšie atmosférické kotly a sporáky. Pozitívne dopadla aj kontrola tesnosti potrubných rozvodov či kontrola homogenity zmesi vodíka a zemného plynu. Ukončenie testovacej fázy je naplánované do konca septembra.
Z jednej obce do celej krajiny
Prípravy na projekt s názvom H2Pilot spustila spoločnosť SPP-D už pred niekoľkými rokmi. Terénnej skúške predchádzala spolupráca s Fakultou materiálov metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach, ktorá vykonala sériu laboratórnych testov, v ktorých skúmala správanie vodíka v stojatom potrubí, najmä v typických panelákových stúpačkách, počas dlhšej doby nepoužívania plynu či počas dovoleniek. Plynári tiež analyzovali tesnosť zariadení v prípade zmesi zemného plynu a vodíka.
Celý proces následne vyvrcholil v tomto roku testom v teréne v modelovej obci, za ktorú bola zvolená Blatná. Pred samotným napustením vodíka do distribučnej siete si totiž zákony vyžadujú vykonanie radu opatrení vrátane súhlasov, respektíve výnimiek jednotlivých orgánov štátnej správy, miestnej samosprávy a autorít v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia.
Keďže skúška prebieha úspešne, SPP-D chce pokračovať primiešaním vodíka do plynu pre všetkých odberateľov na Slovensku. Do roku 2025 firma plánuje pripraviť na primiešavanie vodíka celú svoju infraštruktúru a vodík bude tvoriť päť percent zmesi v sústave. Podiel chce následne v priebehu piatich rokov zvýšiť na 10 percent a okolo roku 2035 prekročiť hranicu 20 a viac percent vodíka v pomere k zemnému plynu.
„Európska komisia má plán REpower, súčasťou ktorého je aj výrazne zvýšiť objem výroby a využívanie vodíka do roku 2030. Projekty, ktoré na Slovensku rozvíjajú spoločnosti nafta či Eustream a SPP, majú za úlohu tiež prispieť k rozvoju vodíka na Slovensku, a to vlastnou výrobou, teda aby sme nemuseli dovážať viac zemného plynu, ale zvýšený dopyt kompenzovali domácim vodíkom či biometánom,” priblížil Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).
Lednár je však vo vodíkovom optimizme opatrnejší. Aktuálne totiž podľa neho výroba aj uskladnenie vodíka sú veľmi nákladné. „Netreba zabúdať na výbušnosť vodíka, ktorému na vznietenie stačí pri dostatočnom množstve kyslíka aj minimálna iskra. Vodík je veľmi prchavý a v prípade požiaru sa oheň šíri smerom nahor,” poznamenal.
V praxi to znamená, že preprava potrubím, ako aj skladovanie by museli byť dostatočne technicky zabezpečené. „Takisto ak by mal byť vodík nasadený vo domácnostiach pri vyššom mixe, ako je 20 percent, bolo by potrebné kompletne vymeniť technické zariadenia. V takom prípade dáva väčší zmysel elektrická energia, ktorá sa transportuje ľahšie,” dodal analytik. Lepšie využitie pre vodík vidí preto na uskladnenie a spätnú výrobu elektriny priamo v oblasti fotovoltickej či veternej elektrárne, kde by ho nebolo potrebné diaľkovo transportovať.