Samosprávy dvíhajú ceny, aj keď im to poslanci stopli

Nie je jasné, či mestá zdražovanie zastavia. Skôr sa očakáva, že nie. Zmeniť celú situáciu môže jedine nový zákon o sociálnych službách, ktorý pripravuje ministerstvo práce. Ten by mal byť hotový v prvom polroku 2013. Obce a župy, ktoré sociálne služby poskytujú, sa odvolávajú na to, že iné riešenie nemajú, keďže ich rozpočty nestačia. Ako posledná dvíhala poplatky vo svojich domovoch nitrianska župa. Seniori a zdravotne postihnutí budú musieť mesačne platiť o 40 až 70 eur viac. Miluša Budayová, vedúca odboru sociálnych vecí, uviedla, že hlavným dôvodom je všeobecné zdražovanie cien tovarov a služieb. Od tejto úpravy si župa sľubuje zvýšenie príjmov o 220-tisíc eur mesačne.

Zdraženie, ktoré samosprávy pripravili, pocítia najtvrdšie tí, ktorí si platia za opatrovanie doma. Mnohí z nich zvažujú, že sa radšej presťahujú do domova dôchodcov či iného sociálneho zariadenia. Aj v tých ceny išli hore, no nie až tak výrazne.
Podľa informácií Pravdy sa poplatky za opatrovanie zvýšili v Prešove, Medzilaborciach a ďalších mestách, bez ohľadu na ťažkú ekonomickú situáciu ľudí v niektorých regiónoch. V Trebišove zvýšenie poplatkov pripravovali už skôr, ako bývalá pravicová koalícia začiatkom tohto roka presadila prísny zákon z dielne exministra práce Mihála. Sadzby niekde stúpli až na dve eurá za hodinu opatrovania. Niekde ich nadviazali aj na príjem opatrovaných, prípadne vyššie sumy žiadajú od príbuzných.

Podľa údajov Štatistického úradu sa v júli ceny za opatrovateľské služby zvýšili o 13 percent, kým ceny v domovoch seniorov iba o tri percentá. Ak klienti začnú domáce služby hromadne odhlasovať, obce ich najskôr zrušia. Politické ,,tančeky" okolo sporného zákona tak stavajú na hlavu tvrdenie, že pre starého a chorého človeka je najlepšie zostať čo najdlhšie v domácom prostredí.

„Naša opatrovateľka robí manželke postihnutej Parkinsonovou chorobou prakticky len spoločníčku a trochu jej pomáha s hygienou. Namiesto pol eura však už mestskému úradu platíme 1,50 eura za hodinu. Prečo? Veď mesto za nás neplatí energie, ako v sociálnych domovoch, ani opatrovateľke sa, pokiaľ viem, plat nezvýšil,“ opisuje svoj prípad dôchodca z Trebišova. Ako dodáva, hoci on aj manželka sú vysokoškolsky vzdelaní a po celý život pracovali, teraz poberajú len nízke penzie, ktoré im sotva vykryjú životné náklady. „Ak sa situácia nezmení, budem musieť službu zrušiť,“ obáva sa.
Ešte v horšom postavení je 61-ročný invalidný dôchodca, otec 33-ročného a od narodenia zdravotne postihnutého syna z malej obce v okrese Bytča. V snahe poskytnúť chlapcovi skutočný domov a „neodložiť“ ho niekam do ústavu sa spolu s manželkou už celé roky uskromňujú, no najnovšie zvýšenie poplatkov z 0,5 na 1,27 eura za hodinu, už naozaj nie sú schopní uniesť.

Veď je to doslova vydieranie. Nechápeme to, štát aj obecný úrad by nám predsa mali skôr pomôcť, keď sa o syna staráme sami a nechceme ho dať do ústavu," ponosuje sa bezmocný otec. Ako opisuje, roky nevie, čo je to dovolenka. A kúpiť si práčku či bojler na teplú vodu je pre rodinu nemysliteľné. „A beztak sa neustále zadlžujeme. Cítime sa už ako dajakí zločinci, pomaly prídeme o strechu nad hlavou. Čím sme sa previnili? Ako sa dá dostať z tejto hrôzostrašnej situácie?“ pýta sa nešťastný muž.

Ako tvrdí Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív, nové finančné požiadavky na ľudí odkázaných na opatrovateľské služby sú diskriminačné až likvidačné. „Sú ťažké diagnózy, Alzheimerova či Parkinsonova choroba, ktoré si vyžadujú celodennú opateru. A keď sú príbuzní čo i len osem hodín v práci, poplatky sa rodine za mesiac významne nabalia,“ hovorí.

Jedným z hlavných argumentov exministra a dnešného poslanca Národnej rady Jozefa Mihála (SaS) pri prijímaní novely bolo, že umožní tým, čo sociálne služby potrebujú, zotrvať čo najdlhšie v domácom prostredí. Podľa Halása je však pravdou opak. „Pri neúnosnom zvyšovaní poplatkov však opatrovanie doma neraz vyjde drahšie ako v zariadení,“ upozorňuje.
Mihál tiež sľuboval, že nové opatrenia podnietia rozvoj opatrovateľskej činnosti a pomôžu vytvoriť viac ako 3 600 nových pracovných miest. „Pri takomto prístupe však verejné opatrovateľské služby skôr zaniknú. Je to len voda na mlyn pre neverejných poskytovateľov, ktorí si už potom s cenami budú môcť robiť, čo len chcú,“ myslí si Halás.

Podľa inštitútu treba maximálnu sadzbu spoluúčasti klienta na opatrovaní stanoviť na 0,65 eura za hodinu s prihliadnutím na najslabších dôchodcov, ktorí by ju mali mať ešte nižšiu. A na dávku 320 eur, ktorú momentálne dostávajú na jedného klienta zariadenia sociálnych služieb, by mali mať nárok aj tí, ktorí chcú zostať doma. Aby sa systém nezneužíval, klienti by mali byť povinní kúpiť si za tieto peniaze opatrovateľské služby od určených poskytovateľov. Zároveň by takto mohlo vzniknúť ďalších 10– až 15-tisíc pracovných miest pre opatrovateľov. „V susednom Česku už takúto štátnu dávku ľuďom poskytujú a za posledných päť rokov sa im zo zariadení vrátilo domov 78 percent klientov,“ uzatvára Halás.