Žaloba sa zamieta, Maďarsko je povinné nahradiť trovy konania a Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania. Rozsudok poskytla Zuzana Trebulová z tlačovej a informačnej sekcie Oddelenie pre Maďarsko, Českú republiku, Slovensko Súdneho dvora Európskej únie. Podľa zdôvodnenia v rozsudku treba v tomto prípade dospieť k záveru, že ani príslušný článok Zmluvy o fungovaní EÚ, ani smernica o práve občanov únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov „neukladajú Slovenskej republike povinnosť zaručiť prezidentovi Maďarska vstup na svoje územie a z toho dôvodu treba prvý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný“.
Takýto verdikt sa dal očakávať, keďže už aj generálny advokát prípadu Yves Bot v marci zaujal priaznivé stanovisko pre Slovensko a navrhol Veľkému senátu Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu, aby konštatoval, že Slovenská republika neporušila právo únie a žalobu Maďarska zamietol. Podľa Bota Slovenská republika neporušila právo únie, keď maďarskému prezidentovi Sólyomovi odoprela vstup na svoje územie. Cesty hláv štátov totiž spadajú do oblasti diplomatických vzťahov, čo zostáva v právomoci členských štátov, pričom musia rešpektovať medzinárodné právo. Úlohou generálnych advokátov je nezávisle navrhnúť Súdnemu dvoru právne riešenie veci, ktorá im bola pridelená. Súdny dvor však nie je viazaný návrhmi generálneho advokáta. Sudcovia Súdneho dvora od tohto momentu začínajú v tejto veci poradu. Rozsudok vyhlásia neskôr, malo by to byť na jeseň.
„Vítame toto rozhodnutie, potvrdzuje to, že v citlivých medzinárodných vzťahoch sa správame tak, aby sme neporušovali normy, ktorými je Slovensko naviazané na nadnárodné inštitúcie,“ uviedol na margo rozhodnutia premiér Robert Fico.
Lajčák: Súdnemu sporu sa dalo predísť, keby Maďari vypočuli naše argumenty
My sme nikdy nepochybovali o správnosti našich krokov, takže nás výsledok neprekvapil, povedal minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák o rozhodnutí Súdneho dvora EÚ v spore Sólyom verzus Slovensko.
Lajčák, ktorý sa zúčastňuje zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti, dodal, že Slovensko víta jasný a jednoznačný rozsudok Súdneho dvora so zadosťučinením, pretože potvrdil to, o čom bola naša strana presvedčená.
„V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, aký dôležitý je dialóg medzi dvoma krajinami. Lebo k tejto udalosti nemuselo dôjsť, keby maďarská strana vtedy nebola tvrdošijne odmietala naše argumenty,“ upozornil Lajčák. Zároveň dodal, že aj pre členské krajiny EÚ platia princípy medzinárodného práva a diplomatického práva.
Lajčák zopakoval, že by bolo stačilo, keby maďarská strana bola vypočula a akceptovala argumenty Slovenska a bolo by sa našlo iné, európske a dobré susedské riešenie. Tvrdošijnosť maďarskej strany nakoniec znamenala súdny spor, ktorý dnes Slovensko vyhralo v plnom rozsahu.
Šéf slovenskej diplomacie uviedol, že si nemyslí, že dnešný rozsudok zatieni súčasné slovensko-maďarské vzťahy. Tie sú podľa neho zamerané na riešenie sociálnych a ekonomických otázok v prospech občanov oboch krajín.
„Je však dôležité, aby ľudia, ktorí si v Maďarsku myslia, že Slovensko je partner, ktorého nemusia počúvať a rešpektovať, aby si uvedomili, že nie sme v takej pozícii. Vieme si svoje záujmy obhájiť a budeme to robiť vždy, keď budeme mať pocit, že ich niekto ignoruje,“ dodal Lajčák.
Generálny advokát Yves Bot: Nemala to byť súkromná návšteva
Sólyom v spomínanom termíne plánoval, že príde na pozvanie občianskeho združenia do Komárna. Chcel sa zúčastniť na slávnosti pri príležitosti odhalenia sochy svätého Štefana, zakladateľa a prvého kráľa uhorského štátu. Po výmene niekoľkých diplomatických nót medzi jednotlivými veľvyslanectvami v súvislosti s plánovanou návštevou traja najvyšší predstavitelia Slovenskej republiky (prezident Ivan Gašparovič, premiér Robert Fico a predseda parlamentu Pavol Paška) prijali spoločné vyhlásenie. Uviedli v ňom, že návšteva maďarského prezidenta Sólyoma nie je vhodná najmä preto, že prezident Sólyom nemal v úmysle stretnúť sa so slovenskými predstaviteľmi a že 21. august bol osobitne citlivým dátumom. Plánovaná návšteva sa mala totiž uskutočniť v deň 41. výročia obsadenia Československa vojskami Varšavskej zmluvy, ktorých súčasťou bolo aj maďarské vojsko.
MZV SR v deň návštevy informovalo verbálnou nótou veľvyslanca Maďarska v Bratislave, že slovenské orgány rozhodli odoprieť prezidentovi Sólyomovi vstup na slovenské územie v tento deň, a to z dôvodov zakladajúcich sa na ohrození bezpečnosti s odvolaním sa na európsku smernicu.
Maďarsko sa svojou žalobou domáhalo, aby Súdny dvor určil, že Slovenská republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady ES z 29. apríla 2004 o práve občanov únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov. Pri nepovolení vstupu Sólyomovi sa SR odvolávala na uvedenú smernicu, ale údajne nerešpektovala jej ustanovenia. Okrem iného maďarská strana chce aj to, aby súd vyhlásil, že Slovenská republika zneužila právo únie, keď jej štátne orgány 21. augusta 2009 nepovolili prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi vstup na jej územie.
Už generálny advokát Yves Bot konštatoval, že Sólyom plánoval vycestovať do Komárna, aby sa zúčastnil na odhalení pamätníka symbolizujúceho históriu Maďarska a pri tejto príležitosti tam mal vystúpiť s prejavom. „Nejde tu preto o návštevu, ktorá sa obmedzuje len na čisto súkromné záujmy, ani o anonymnú návštevu, pretože slovenské orgány o nej boli viackrát diplomatickou cestou informované,“ uviedol.
Bot konštatoval, že Sólyom sa chcel jednoznačne dostaviť do Komárna v rámci výkonu svojich funkcií prezidenta Maďarska a nielen na základe svojho štatútu občana únie. Bot vtedy spresnil, že hoci pohyb občanov únie medzi členskými štátmi upravuje právo EÚ, neplatí to v prípade návštev hláv štátov v členských štátoch. Hoci sa tieto cesty uskutočňujú v rámci EÚ, spadajú do oblasti diplomatických vzťahov, ktoré zostávajú v právomoci členských štátov, pričom musia rešpektovať medzinárodné právo. Generálny advokát Bot zastáva názor, že návštevy hláv štátov v členských štátoch únie podliehajú súhlasu hostiteľského štátu a pravidlám, ktoré tento štát v rámci svojej právomoci určí, a nemôžu sa posudzovať z hľadiska slobody pohybu. Generálny advokát okrem toho zdôraznil, že členské štáty by nemali vykonávať svoju právomoc v oblasti diplomatických vzťahov spôsobom, v dôsledku ktorého by došlo k trvalému narušeniu diplomatických vzťahov medzi nimi.