Výsledky referenda napokon rozhodli, že spor poputuje na arbitráž. Stav po zrátaní 98 percent hlasov bol však veľmi tesný – len 51,6 percenta ľudí hlasovalo v prospech dohody.
Osobitý rozmer referenda cítil pred oznámením výsledku slovinský premiér Borut Pahor. V prípade zamietnutia, alebo ak by súhlas nebol podporený potrebnou volebnou účasťou, by mohol uvažovať o demisii. Sám Pahor však osud svojho kabinetu označil nie za najdôležitejšiu otázku referenda. „Vlády prichádzajú a odchádzajú, ale historické rozhodnutia, ako je toto, sa prijímajú len veľmi zriedkavo,“ citovala ho agentúra STA.
Premiér tiež vyslovil nádej, že sa začína nová kapitola spolupráce medzi dvoma susednými krajinami. Jeho predchodca, líder opozície Janez Janša, dohodu Ľubľany so Záhrebom označil za kapituláciu. „Je to triumf servility,“ uviedol podľa STA.
Jadro slovinsko – chorvátskeho sporu spočíva v protichodných predstavách o námornej hranici. Ľubľana požaduje náležitý prístup k medzinárodným vodám, o čom však v Záhrebe nechcú počuť. Slovinsko má menej ako 25 kilometrov dlhé pobrežie pri Jadranskom mori a trvá na tom, aby sa jeho výsostné vody rozšírili tak, nech má dostatočné spojenie s otvoreným morom. Chorvátsko hovorí, že s hranicami nepohne a ako východisko ponúka susednej krajine koridor cez svoje vody. Neschopnosť nájsť spoločnú reč pretrváva od rozpadu Juhoslávie.
Dohoda má veľký význam pre obidve krajiny. Predovšetkým pre Chorvátsko, lebo Slovinsko blokovalo prístupové rozhovory Európskej únie s vládou v Záhrebe až do septembra minulého roku, keď sa zrodila zmienená dohoda o postúpení veci do rúk medzinárodnej arbitráže. Bez vyriešenia sporu by bolo vysoko pravdepodobné, že Ľubľana by naďalej stavala zátarasu pred svojho suseda, ktorý dúfa, že sa do EÚ dostane do roku 2012.
Na opačnej strane pre reputáciu Slovinska v únii by nebolo príjemné klásť Chorvátsku prekážky v integračnom procese. Mohlo by to poškodiť jeho imidž v kruhoch EÚ.
Oficiálne výsledky referenda budú známe v pondelok.