Šutaj Eštok mal na Zuriana viacero požiadaviek, ktorých cieľom má byť ukončenie vojny v branno-bezpečnostných a silových zložkách. Podľa exministra vnútra Mikulca sme sa zo správy nedozvedeli nič konkrétne. Bývalý policajný prezident s poslanec Progresívneho Slovenska Jaroslav Spišiak uviedol, že chaos pokračuje ďalej.
Kryli si len „svoje zadky“
Šutaj Eštok pripomenul, že mal pri nástupe Zuriana na post riaditeľa viacero požiadaviek. „Kľúčové bolo, aby zákon platil rovnako pre všetkých policajtov. Druhou požiadavkou bolo, aby si Úrad inšpekčnej služby plnil svoje povinnosti a robil robotu, ktorú robiť má,“ uviedol minister. Treťou požiadavkou bolo, aby sa po splnení predchádzajúcich dvoch ukončila vojna v branno-bezpečnostných a silových zložkách. Všetky dáta a ukazovatele zo správy podľa Šutaja Eštoka hovoria o tom, že ÚIS si nerobil svoju prácu, ktorou malo byť prešetrovanie trestných činov zo strany policajtov. „Namiesto toho Úrad inšpekčnej služby kryl ľudí, ktorí tu vytvárali to, že Slovensko nebolo právnym štátom v rokoch 2020 až 2024,“ uviedol s tým, že v minulosti zlyhávali vedúci pracovníci inšpekcie.
Foto: TASR, Dano Veselský
„Bývalý minister Ivan Šimko musel skončiť len preto, pretože bol proti tomu, aby jeden z hlavných podozrivých z partie čurillovcov, pán Ďurka, sa dostal na Úradu inšpekčnej služby, kde jeho jedinou úlohou malo byť to, aby zamietol všetky podozrenia voči jeho skupine,“ uviedol s tým, že to mala byť jediná úloha ÚIS. „Nie vyšetrovať podozrenia z páchania trestnej činnosti policajtov, ale kryť si s prepáčením vlastné zadky, kryť si svojich čurillovcov,“ zopakoval. Preto bol podľa ministra zrušený aj tím Oblúk a odvolaný bývalý minister vnútra Ivan Šimko.
„Bol proti tomu, aby jeden z podozrivých stál pomaly na čele Úradu inšpekčnej služby. Toto všetko je zodpovednosť vlád, ktoré tu boli, a ich nominantov,“ uviedol minister. Zodpovedné za to sú podľa ministra predchádzajúce vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera aj Ľudovíta Ódora vrátane exministra vnútra Romana Mikulca, ktorý sa podľa neho ako šéf rezortu tomu celému prizeral. Ministerstvo vnútra zverejnilo výsledky v záverečnej správa za minulý rok. Do nástupu Zuriana na post riaditeľa bol podľa ministra úrad nefunkčný. Šimko vydržal v úradníckej vláde 65 dní. Prezidentka Zuzana Čaputová mu odobrala poverenie v júli minulého roka. Dôvodom bola vzbura vedenia polície, ktorému sa nepáčili jeho snahy zasahovať do jej činnosti.
Vyšetrovanie „čurillovcov“ je v cieľovej rovinke
Zurian sa vyjadril aj ku kauze tzv. „čurillovcov“. „V súčasnosti prebieha preštudovanie spisu. My sme pomaly v cieľovej rovinke. Myslím si, že do konca apríla by mohlo byť rozhodnuté o záveroch vyšetrovania,“ povedal Zurian. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (GP SR) v tomto prípade konštatovala, že pochybil dozorujúci prokurátor. Zneužívania právomoci sa mali podľa policajnej inšpekcie dopustiť štyria vyšetrovatelia NAKA pri spisovaní uznesenia o začatí trestného stíhania vo vzťahu k ľuďom z inšpekcie a tajnej služby.
Prípad pôvodne dozorovala Krajská prokuratúra v Bratislave. GP SR konštatovala pochybenie na strane dozorového prokurátora a prípad presunula do Trnavy. „V súčasnej dobe to má nový vyšetrovateľ, je tam nový dozor,“ doplnil Zurian s tým, že žiadne disciplinárne konanie neprebieha. Od septembra 2021 sú tzv. čurillovci obvinení pre podozrenia z manipulácie vyšetrovaní. Dva týždne strávili vo vyšetrovacej väzbe. Krajský súd v Bratislave ich prepustil a ich obvinenie spochybnil. Prípad v tom čase riešila Krajská prokuratúra Bratislava a Okresný súd Bratislava III. O záverečnom preštudovaní spisu informoval ich advokát Peter Kubina koncom marca.
Zo siedmich prípadov (šesť čurillovcov a prvý viceprezident Policajného zboru Branko Kišš) Mestský súd Bratislava IV v štyroch vyhovel policajtom, ktorých Šutaj Eštok po nástupe do funkcie dočasne pozbavil výkonu štátnej služby. V troch povedal, že nie je oprávnený o neodkladných opatreniach rozhodnúť. Neodkladné opatrenia vydal súd v prípadoch Branislava Dunčka, ktorý pôsobil ako zástupca riaditeľa odboru Bratislava NAKA, odvolaného policajného viceprezidenta Branka Kišša a vyšetrovateľov NAKA Štefana Mašina a Milana Sabotu. V prípade Jána Čurillu, Pavla Ďurku a Roberta Magulu sa tak nestalo, všetci sa odvolali. Šutaj Eštok to vtedy odôvodnil podozrením zo spáchania trestného činu. Keďže mali policajti status chráneného oznamovateľa, podľa Úradu na ochranu oznamovateľov sa mal minister najprv obrátiť naň.
Kauza Kuciak
- Šéf inšpekcie Branislav Zurian v minulosti pôsobil ako šéf NAKA. Bol ním aj v čase, keď sa začala vyšetrovať vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Práve vyšetrovateľov NAKA z toho obdobia kritizuje premiér Robert Fico, ktorý tvrdí, že polícia po vražde nekonala dostatočne a nepreverila všetky možné motívy. „Ja som na NAKA prišiel v čase, keď bol prípad v cieľovej rovinke. Neviem sa vyjadriť k tomu, čo bolo a nebolo preverené,“ ozrejmil Zurian.
- Podotkol, že vyšetrovatelia pracovali s viac ako dvadsiatimi verziami možných motívov. „Všetky verzie mali preverené, spis som však nevidel,“ uviedol. Fico v minulosti uviedol, že vie kto Kuciaka zabil. „Je viacero verzií a v tých verziách sa nachádzajú nejaké mená. My hovoríme, že v týchto verziách je viac pravdy, ako v tej, ktorú preveruje polícia,“ uviedol ešte vlani v máji. Zurian dodal, že zatiaľ nedostal žiaden podnet, aby vyšetrovanie preveril. „Ale nevylučujem, že to budeme preverovať,“ podotkol.
- Bývalí prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorá bola zrušená k 20. marcu 2024, Daniel Mikuláš a Matúš Harkabus ako prokurátori končia. Svojich funkcií sa vzdali. Kuciakov prípad by mal dostať nový prokurátor, meno zatiaľ nie je známe. Ako informoval Denník N, dôvody vysvetlil Harkabus v liste adresovanom generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi (prokurátori ÚŠP sa po jeho zrušení presunuli pod Generálnu prokuratúru SR – pozn. red.).
Hamran, Lučanský a veľké nedostatky
ÚIS vyšetruje aj podozrenia, ktoré sa majú týkať exministra vnútra Mikulca a bývalého šéfa polície Štefana Hamrana. Prípad by mal súvisieť s údajne predraženým nákupom áut. „Môžem to potvrdiť, je také konanie na Úrade inšpekčnej služby,“ povedal Zurian, no bližšie detaily nezverejnil. Hamran pre Aktuality.sk reagoval, že o žiadnom aktuálnom trestnom stíhaní nevie. „Už vlani inšpekcia vyšetrovala na základe trestného oznámenia údajné predražené nákupy vozidiel, vyšetrovateľ toto trestné oznámenie odmietol ako neopodstatnené a prokurátor sa s tým stotožnil, keď odmietol sťažnosť oznamovateľa,“ povedal. Všetky nákupy podľa Hamrana preveril Úrad pre verejné obstarávanie a potvrdil zákonnosť postupov.
Foto: Ivan Majerský
Podľa Zuriana zistil útvar kontroly na inšpekcii vážne nedostatky zo strany bývalých funkcionárov a aj preto začal pracovať na naštartovaní a zefektívnení úradu. Zurian priblížil, že našiel úrad vo veľmi zlom stave, ukončovalo sa málo trestných vecí, zhoršila sa zákonnosť a kvalita vyšetrovania. „Spisy sa umelo držali v skrini, neboli pridelené alebo boli pridelené po lehotách. S utajovanými skutočnosťami sa manipulovalo nie zákonným spôsobom,“ povedal. „Veľa spisov bolo vrátených na doplnenie,“ podotkol. Niektoré pochybenia môžu podľa neho mať aj trestnoprávnu dohru. „Všetky tieto veci sú riešené ďalej, niektoré sú v trestnom konaní,“ doplnil. Úrad bolo podľa jeho slov potrebné stabilizovať aj personálne a vytvoriť vhodné pracovné podmienky.
Šéf policajnej inšpekcie tiež informoval, že opätovne zaviedol odbory tak, ako tomu bolo kedysi. Materiály podľa Zuriana podpisoval len jediný riaditeľ v Bratislave na novovzniknutom odbore ochrany a prevencie. „Bol to odbor o dvoch ľuďoch a mal prístup ku všetkým dátam. Môžeme si len myslieť, prečo to tak robili, čoho sa báli, lebo na túto otázku bývalí funkcionári nevedeli odpovedať a sami povedali, že im to nevyhovovalo,“ ozrejmil Zurian.
Foto: TASR, Dano Veselský
Odbory tak znova riadi riaditeľ s plnou zodpovednosťou za chod odboru a je zodpovedný za riadenie a kontrolu činnosti. Bývalý minister vnútra a poslanec hnutia Slovensko Roman Mikulec uviedol, že zmeny boli robené kvôli tomu, lebo nie je dobré mať viac riadiacich ako výkonných pracovníkov. Dôvodom bolo aj šetrenie. Šéf inšpekcie sa vyjadril aj k záverom vyšetrovania smrti bývalého šéfa polície Milana Lučanského. Policajná inšpekcia nedávno ukončila vyšetrovanie so záverom, že dozorcovia nepochybili ani nič nezanedbali. Zurian v minulosti povedal, že Lučanský bol podľa neho zabitý. Aj na verejnom vypočutí vlani v novembri vyjadril presvedčenie, že Lučanský bol napadnutý.
„Vzhľadom na utŕžené zranenia na temene hlavy som presvedčený, že tam k fyzickému útoku došlo. Ak vyšetrovanie ukáže, že sa sám udieral zozadu do hlavy, budem to rešpektovať,“ uviedol s tým, že v čase svojich vyjadrení nebol policajtom. „Vychádzal som z medializovaných informácií o povahe zranení Milana Lučanského. Prejavil som svoj názor, že sa takto nedokáže zraniť človek sám,“ povedal. „Rešpektujem orgány činné v trestnom konaní,“ dodal Zurian. „Prokuratúra si vyžiadala spis. Vyšetrovanie ešte nie je úplne ukončené,“ pripomenul Šutaj Eštok.
Mikulec: Nedozvedeli sme sa nič, Spišiak: Chaos pokračuje
Poslanec Progresívneho Slovenska a bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak uviedol, že veľké odhalenia avizoval Šutaj Eštok mesiace pre predčasnými parlamentnými voľbami. „Na tlačovej konferencii so šéfom inšpekcie Zurianom sme sa nedozvedeli nič. Na všetkom sa pracuje, no konkrétne kroky nikde. Len štatistiky, kde aj najmiernejšie výchylky oproti predošlým rokom boli prezentované ako obrovské zlyhania Zurianových predchodcov. Môžeme sa len domnievať, čo je dôvodom tohto divadla. Chaos však pokračuje naďalej – a presne to im vyhovuje,“ uviedol.
Podľa Mikulca minister vnútra a šéf policajnej inšpekcie len pokračujú v reformách bývalej vlády. „Nedozvedeli sme sa z tlačovej konferencie nič konkrétne, iba to, že pokračujú v reformách a že Zurian nie je ochotný zúčastniť sa na polygrafe (detektore lži, pozn. red.) aj napriek platnému nariadeniu a že robia reorganizáciu na základe reorganizácie, ktorú urobila bývalá vláda. Dozvedeli sme sa len to, čo sa im samozrejme hodí,“ vyhlásil.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Mikulec pripomenul, že Zurian bol obvinený z viacerých trestných činov. „Je treba objektívne povedať, že bol zbavený týchto obvinení, ale skrýval sa v Bielorusku. „Nie je úplne možné skrývať sa tam bez toho, aby o tom vedeli tajné služby a nejakým spôsobom s ním komunikovali,“ uviedol. „Opýtal by som sa Zuriana, či robí teraz na základe pokynov ruských tajných služieb. Myslím si, že aj preto sa bráni tomu, ísť na polygraf,“ myslí si Mikulec. Pripomenul nariadenie ministra vnútra z roku 2013, na základe ktorého sa na polygrafe zúčastňujú aj riadiaci funkcionári okrem odboru kontroly.
Mikulec je súčasne presvedčený, že čísla a dáta o činnosti Úradu inšpekčnej služby budú v skutočnosti podobné ako v roku 2022. „Zurian povedal, že na úseku operatívno-pátracej činnosti boli zistené nedostatky. Tieto boli zistené aj po mojom nástupe v roku 2020, keď policajnú inšpekciu viedol Adrián Szabó," podotkol a pripomenul, že po pár mesiacoch bol Szabó obvinený z korupcie a odsúdený. „Vieme aj z medializovaných informácii, že trestnú činnosti policajtov by mali vyšetrovať vyšetrovatelia policajnej inšpekcie, no pod vedením Szaba samozrejme na to nebola príležitosť, a preto to museli vyšetrovať vyšetrovatelia NAKA,“ dodal Mikulec.
Zurianovým cieľom je vytvoriť policajtom na úrade také podmienky, aby patril k popredným útvarom z hľadiska výsledkov. „Som presvedčený, že keď budeme prezentovať správu z Úradu inšpekčnej služby za rok 2024, krivka bude stúpajúca, lebo dnes si úrad robí svoju robotu, vyšetrujú podozrenia z páchania trestnej činnosti všetkých policajtov bez rozdielu,“ uzavrel Šutaj Eštok.
Vyhodnotenie činnosti Úradu inšpekčnej služby za rok 2023 v číslach
- (v zátvorke hodnoty za rok 2022)
- Celkový objem vyšetrovania ÚIS bol 1 385 spisov (1 506).
- Z celkového počtu trestných vecí smerovalo 1 154 (1 248) proti príslušníkom polície (PZ), 112 (146) proti príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) a 119 (112) proti príslušníkom Finančnej správy (FS).
- Ukončených prípadov bolo 988 (1 126), jeden vyšetrovateľ ukončil v priemere približne 16,7 (20,1) spisu. Z celkového počtu bolo odmietnutých 616 trestných vecí, v 52 prípadoch bolo trestné stíhanie zastavené. V 51 prípadoch boli prípady ukončené návrhom na podanie obžaloby.
- Obvinených bolo 62 príslušníkov PZ (z 84 trestných činov, z toho 7 bolo v riadiacej funkcii), 4 príslušníci ZVJS a 26 príslušníkov FS (zo 48 trestných činov, z toho 4 boli v riadiacej funkcii).
- Najčastejšími trestnými činmi boli zneužívanie právomoci verejného činiteľa, prijímanie úplatku, ohrozenie pod vplyvom návykovej látky a ublíženie na zdraví a založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny.
- Najviac obvinených policajtov bolo zaradených na KR PZ v Prešove – 11, 10 v Bratislavskom kraji a 7 v Košickom kraji. Najmenej v Trenčianskom kraji – 1.
- Počet rozpracovaných spisov bol 397 (380).
- Počet vydaných uznesení o vznesení obvinenia bol 1 004 (1 140), z toho 48 (40) ich bolo strany dozorujúcich prokurátorov zrušených.
- Vypracovaných bolo 190 (211) znaleckých posudkov, za ktoré bolo vyplatených 111 959 eur (99 683 eur).