K zodpovednosti za útok, najsmrtiacejší v Rusku za posledných 20 rokov, sa prihlásila militantná skupina Islamský štát (IS). Rusko tvrdí, že vyšetruje napojenie útočníkov na Ukrajinu, aj keď poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak vyhlásil, že Kyjev nemá s útokom nič spoločné.
Vyjadril sa k tomu aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ruský prezident Vladimir Putin sa snaží zvaliť svoju vlastnú zodpovednosť za teroristický útok pri Moskve na niekoho iného, uviedol. Vyhlásil tiež, že Putin, namiesto toho, aby sa zaoberal svojimi vlastnými občanmi, sa na dlhé hodiny po útoku odmlčal a len rozmýšľal, ako zviesť vinu na Ukrajinu. Putin dnes v televíznom vystúpení naznačoval spojitosť medzi pravdepodobnými útočníkmi, ktorých ruské bezpečnostné sily už zadržali, a Ukrajinou.
Ruská bezpečnostná služba FSB uviedla, že „všetkých štyroch teroristov“ zatkla, keď smerovali k ukrajinskej hranici, a že mali kontakty na Ukrajine. FSB dodala, že mužov preváža do Moskvy.
Vplyvný ruský zákonodarca Andrej Kartapolov povedal, že ak bola do toho zapletená Ukrajina, potom musí Rusko na to „dať primeranú, jasnú a konkrétnu“ odpoveď na bojisku.
Šéfredaktorka prokremeľskej štátnej televízie RT Margarita Simonianová zverejnila video jedného z podozrivých, mladého bradatého muža, ako ho vypočúvajú na okraji cesty. Dodala, že počet mŕtvych sa po útoku zvýšil na 143, ale neuviedla zdroj tejto informácie.
Pátranie ďalej pokračuje, podľa gubernátora oblasti potrvajú práce na mieste niekoľko dní.
Príčinami smrti boli podľa predbežných údajov strelné zranenia a otravy splodinami horenia, uviedli už skôr vyšetrovatelia.
Putin v prejave po útoku v Krasnogorsku naznačil spojitosť s Ukrajinou
Útočníci, ktorí spáchali piatkový teroristický útok v Krasnogorsku pri Moskve a ktorých sa všetkých podarilo dopadnúť, sa pokúšali utiecť na Ukrajinu, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin v dnešnom televíznom prejave k národu. Putin, ktorý pred viac ako dvoma rokmi rozpútal vojnu proti Ukrajine, podľa agentúry TASS tiež tvrdil, že podľa predbežných údajov bola na ukrajinskej strane pre páchateľov útoku chystaná možnosť prechodu hraníc.
Ruská tajná služba FSB podľa médií tvrdí, že podozriví z piatkového útoku v Krasnogorsku pri Moskve mali údajne kontakty na ukrajinskej strane. Kyjev už v piatok odmietol, že by mal s útokom na koncertnú sieň čokoľvek spoločné.
Útočníci, ktorí boli ráno zadržaní, sa pokúšali ujsť smerom k rusko-ukrajinskej hranici. Predpokladaní teroristi údajne „mali kontakty na ukrajinskej strane“, uviedla FSB podľa denníka Kommersant.
Tajná služba potvrdila, že štyroch podozrivých z piatkového útoku zadržali v Brjanskej oblasti na západe Ruska, teda v blízkosti hraníc s Ukrajinou a Bieloruskom. Postupne vraj boli lapení v rozmedzí niekoľkých hodín.
Celkovo bolo v rámci vyšetrovania zadržaných 11 ľudí, informoval dopoludnia šéf FSB Alexander Bortnikov ruského prezidenta Vladimira Putina. Počet obetí útoku podľa najnovšej bilancie vzrástol na 93 a úrady predpokladajú, že to nie je konečný údaj.
K útoku sa už v piatok prihlásila teroristická organizácia Islamský štát, o autentickosti jej vyjadrení na sociálnych sieťach ale panujú pochybnosti.
Jeden z ruských poslancov, ktorý ako prvý informoval o dopadení podozrivých z útoku v Brjanskej oblasti, uviedol, že v aute, ktoré bolo zastavené streľbou, boli nájdené pasy občanov Tadžikistanu.
Pri útoku vypukol v budove požiar. Útočníci podľa výboru použili ľahko zápalnú tekutinu, aby podpálili koncertnú sálu, kde sa nachádzali diváci. Použili tiež automatické zbrane, ktoré aj s nábojmi našli vyšetrovatelia a teraz ich skúmajú.
Čítajte viac VIDEO: Kalašnikovy, množstvo munície. Rusi zverejnili zábery z vyšetrovania teroristického útoku pri Moskve
Riaditeľ ruskej tajnej služby FSB Alexander Bortnikov informoval prezidenta Vladimira Putina o zadržaní 11 ľudí, vrátane štyroch priamych podozrivých z účasti na piatkovom teroristickom útoku.
Vyšetrovací výbor uviedol, že tajné služby zadržali štvoricu podozrivých v Brjanskej oblasti na západe Ruska, „neďaleko od hraníc s Ukrajinou“.
USA varovali Rusko pred možným teroristickým útokom na „veľkých zhromaždeniach“
Spojené štáty začiatkom marca varovali ruské úrady pred teroristickým útokom, ktorého terčom by mohli byť „veľké zhromaždenia“ v Moskve, uviedol v piatok Biely dom, niekoľko hodín po tom, ako pri masovej streľbe pri ruskom hlavnom meste zahynulo najmenej 93 ľudí. TASR informuje podľa agentúry AFP.
„Začiatkom tohto mesiaca mala vláda USA informácie o plánovanom teroristickom útoku v Moskve – potenciálne zameranom na veľké zhromaždenia, vrátane koncertov“ a Washington „tieto informácie poskytol ruským orgánom“, uviedla hovorkyňa Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Adrienne Watsonová.
Watsonová dodala, že administratíva amerického prezidenta Joea Bidena dodržiava dlhodobú politiku „povinnosti varovať“, v rámci ktorej USA upozorňujú štáty alebo skupiny, keď získajú informácie o konkrétnych hrozbách únosu alebo zabitia s početnými obeťami.
Do koncertnej sály Crocus City Hall vpadli v piatok večer pravdepodobne piati muži ozbrojení automatickými zbraňami a granátmi. Na mieste zabili podľa úradov najmenej 60 ľudí a 100 zranili. Z budovy boli hlásené výbuchy a zachvátil ju rozsiahly požiar. K zodpovednosti za útok sa prihlásila militantná organizácia Islamský štát.
Taliansky vicepremiér Tajani: Začiatkom marca sme varovali pred útokom v Moskve
Taliansky vicepremiér a minister zahraničných vecí Antonio Tajani v sobotu po smrtiacom piatkovom útoku v Moskve oznámil, že talianska vláda 8. marca varovala pred hrozbou teroristických útokov v Rusku. TASR prevzala informácie z talianskej tlačovej agentúry ANSA.
„V Moskve žije 2700 Talianov, ako uvádza register ministerstva zahraničných vecí. Nemáme žiadne správy, že by sa útok nejako dotkol aj Talianov,“ uviedol Tajani.
„Ministerstvo zahraničných vecí spolu s naším diplomatickým zastúpením v Moskve vyzvali Talianov, aby sa nezúčastňovali na podujatiach s veľkým počtom ľudí v Moskve, pretože ruská polícia zatkla členov džihádistickej teroristickej bunky, takže v Moskve hrozia útoky,“ vysvetlil vicepremiér.
Podoľak poprel spojitosť Ukrajiny s útokom
Kyjev v sobotu odmietol tvrdenia Ruska o možnej spojitosti Ukrajiny s piatkovým útokom v koncertnej hale na predmestí Moskvy, ktorý si vyžiadal viac než 115 obetí, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v sobotu vyhlásila, že ozbrojenci stojaci za piatkovým útokom mali kontakty na Ukrajine a snažili sa tam po útoku uniknúť.
„Verzia ruských bezpečnostných služieb v spojitosti s Ukrajinou je totálne neobhájiteľná a absurdná,“ uviedol na sociálnej sieti X poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychailo Podoľak.
K zodpovednosti za piatkový útok sa prihlásila extrémistická organizácia Islamský štát. Šéf FSB Alexandr Bortnikov v sobotu oznámil, že úrady zadržali 11 osôb. Štyri z nich sa podľa jeho slov zúčastnili priamo na útoku.
Podoľak už v piatok večer na platforme Telegram uviedol, že Ukrajina nemá s útokom nič spoločné.
„Čo sa týka udalostí v Crocus City Hall… nejakej streľby a teroristického útoku zo strany neidentifikovaných osôb, musím jasne povedať, že Ukrajina s tým nemá nič spoločné,“ napísal.
Čaputová odsúdila piatkový útok na ľudí v Moskve
Prezidentka SR Zuzana Čaputová odsúdila piatkový útok na ľudí v Moskve. Považuje ho za neakceptovateľný. Uviedla to na sociálnej sieti.
„Včerajší útok na civilné obyvateľstvo v Moskve je absolútne neakceptovateľným a odsúdeniahodným teroristickým činom. Myslím na rodiny desiatok nevinných obetí a ich blízkych,“ povedala hlava štátu.
Do koncertnej sály Crocus City Hall v meste Krasnogorsk na predmestí Moskvy vpadli v piatok večer viacerí muži ozbrojení automatickými zbraňami a granátmi. Počet obetí stúpol na vyše 90 ľudí a ďalší sú zranení. Z budovy boli hlásené výbuchy a zachvátil ju rozsiahly požiar. K zodpovednosti za útok sa prihlásila militantná organizácia Islamský štát.
Výberová chronológia teroristických útokov v Rusku od roku 2002
23. októbra 2002 – Moskva – Po útoku komanda na moskovské divadlo Dubrovka, ktoré na dva dni obsadili čečenskí teroristi, zahynulo 129 civilistov a 40 teroristov.
6. februára 2004 – Moskva – Samovražedný atentátnik spôsobil výbuch v moskovskom metre, pri ktorom zahynulo 41 ľudí vrátane atentátnika. Približne 120 osôb utrpelo zranenia.
24. augusta 2004 – Moskva – Takmer súbežne sa zrútili dve ruské dopravné lietadlá TU-134 a TU-154, ktoré v rozpätí štyridsiatich minút štartovali z moskovského letiska Domodedovo. Pri haváriách, ktoré spôsobili dve čečenské samovražedné atentátničky, prišlo o život 89 ľudí.
1. septembra 2004 – Beslan – Pročečenskí ozbrojenci vtrhli do školy v juhoruskom Beslane, zajali 1128 osôb, z väčšej časti školákov, a tri dni ich držali ako rukojemníkov. Dráma sa skončila 3. septembra toho istého roku, pričom zahynulo 334 osôb, z toho 186 detí.
27. novembra 2009 – Bologoje – Po výbuchu bomby sa neďaleko zastávky Bologoje vykoľajil v lese luxusný rýchlovlak Nevský expres, smerujúci z Moskvy do Petrohradu. Celkovo zahynulo 28 ľudí (posledná obeť v nemocnici v Moskve zomrela v januári 2010).
29. marca 2010 – Moskva – Dve samovražedné atentátničky pripravili na preplnenej stanici moskovského metra o život 38 ľudí a ďalších 67 výbuchy zranili. K útoku sa prihlásila skupina militantných islamských separatistov z kaukazského regiónu, ktorú viedol líder čečenských povstalcov Doku Umarov.
24. januára 2011 – Moskva – Samovražedný útočník odpálil nálož na moskovskom letisku Domodedovo. Teroristický útok si vyžiadal 37 obetí, do nemocníc previezli viac ako 70 ľudí. Medzi zranenými boli aj občania SR – herečka Zuzana Fialová a jej kolega Ľuboš Kostelný.
29. decembra 2013 – Volgograd – Pri samovražednom atentáte na železničnej stanici vo Volgograde na juhu Ruska zomrelo 18 ľudí a viac ako 40 osôb bolo zranených. Deň nato zabil v trolejbuse vo Volgograde samovražedný atentátnik 16 ľudí a viac ako 40 osôb zranil.
3. apríla 2017 – Petrohrad – Atentátnik Akbaržon Džalilov aktivoval nálož na svojom tele v okamihu, keď sa vlaková súprava metra, v ktorej sa nachádzal, pohybovala medzi stanicami Technologický inštitút a Senné námestie. Výbuch usmrtil 16 ľudí a približne 100 ďalších zranil.