Politológ Miroslav Kusý hovorí, že na Slovensku máme veľký deficit v oblasti menšín. Dôvodom sú tradičné postoje. Vo výhode sú podľa neho dominantné skupiny, ktoré sa snažia svoje stanoviská prezentovať ako univerzálne a „všetko ostatné je pre ne odchýlka od normálu“.
Prekonávanie týchto stereotypov nie je agendou ani pre politické strany, ktoré sa jej celé roky vyhýbajú. Tejto témy sa ujala len liberálna SaS, zatiaľ neúspešne. Sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus by však deliacu čiaru nehľadal len v rámci politických strán, pretože tá existuje v celkovom kultúrnom pozadí. Väčšina populácie sa na Slovensku hlási ku katolíckej viere s tradičnými hodnotami a nedokáže akceptovať takéto menšiny.
Podľa Zory Bútorovej z IVO výskum ukázal mierne klesajúcu empatiu voči gejom a lesbám. Pripisuje to viacerým faktorom. Myslí si, že jedným z nich bolo popieranie či znevažovanie požiadaviek tejto komunity vládou Roberta Fica, ale aj ignorovanie tohto problému v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej, ale aj nedávne odmietnutie požiadavky zriadiť vládny výbor pre práva osôb z neheterosexuálnou orientáciou.
Aj keď SaS pred voľbami sľubovala sexuálnym menšinám presadenie ich práv, zlyhala. Do programu vlády sa síce pokúsila presadiť zavedenie právneho inštitútu životného partnerstva párov rovnakého pohlavia, nakoniec však ustúpila KDH, ktoré si to neželá.
V sobotu sa líder SaS Richard Sulík zúčastní na Dúhovom pochode, ktorý organizujú gejovia a lesby. Z lídrov parlamentných strán bude jediný. „Nehovorím, že je to pre klesajúce preferencie SaS, ale aj on si uvedomuje, že sa musí prihlásiť k bodom svojho programu. Musí byť viditeľná aspoň snaha niečo robiť s týmito témami, keď už sa nedajú presadiť v koalícii,“ hodnotí sociológ Slosiarik.
Účasť na pochode prisľúbil aj primátor Bratislavy Milan Ftáčnik a europoslankyňa Smeru Monika Flašíková-Beňová. Vo štvrtok podujatie podporil vyhlásením vicepremiér pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel z Mostu-Híd.
Práve Most-Híd je stranou, ktorá má blízko k menšinám. Jej program sa však sústreďuje výlučne na problematiku národnostných menšín. Chmel v Moste reprezentuje liberálne názory k menšinám ako takým. Slosiarik sa domnieva, že je dosť osamotený a aj táto strana rieši iné ako národnostné menšinové témy opatrne. Poslankyňa Mostu Edit Pfundtner pripustila rôzne názory na práva gejov či lesieb, napriek tomu si však myslí, že v Moste sú všeobecne práva menšín vnímané liberálnejšie na rozdiel od KDH či SNS.
V západných demokraciách je obhajoba menšinových práv typická pre moderné sociálnodemokratické strany. Smer však zastáva špecifickú pozíciu a problémy sexuálnych menšín nepovažuje za prioritné, v prípade národnostných menšín zastáva skôr konzervatívne postoje. Podpredseda Smeru Dušan Čaplovič vníma menšiny nielen s ich právami , ale aj povinnosťami. „Tento vyvážený vzťah treba dodržiavať.“
Podľa Slosiarika Smer vyhodnotil očakávanie svojich priaznivcov a aj z vlastných prieskumov zistil, že jeho voličská základňa nie je pozitívne naladená k niektorým menšinovým témam ako napríklad k téme registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia.