Na Slovensku pôsobí viac než 60 nemocníc a ďalšie desiatky špecializovaných ústavov, kúpeľov, liečební či psychiatrických nemocníc. Neraz sú od seba zariadenia podobného typu vzdialené len niekoľko kilometrov. Platí to napríklad o nemocniciach v Spišskej Novej Vsi a Levoči, či Topoľčanoch a Partizánskom. Medicína pritom podľa odborníkov pokročila do takej miery, že nie je potrebná taká hustá nemocničná sieť ako v minulosti.
„Máme nadbytočné množstvo postelí, zároveň tie postele nie sú dostatočne využité,“ povedal Peter Pažitný z bratislavského Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku (HPI-Health Policy Institute). Kým na Slovensku podľa neho pripadá na 1000 obyvateľov 7,2 nemocničných postelí, v pätnástich najvyspelejších štátoch EÚ je to v priemere 5,5 lôžka na rovnaký počet ľudí. Postele sú v slovenských nemocniciach využívané na 68,6 percenta, oproti 74,3 percentám vo vyspelej Európe.
Prebytok lôžok zistila aj analýza bývalého ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča (nominant Smeru-SD) z roku 2006. Nepotrebných bolo podľa nej asi 6000 spomedzi zhruba 37 000 postelí.
Strany však napriek tomu rušenie nemocníc odmietajú. V prípade, že by boli vo vláde, mohli by sieť nemocníc zúžiť napríklad prostredníctvom štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Tá by v tomto roku mala rozdeľovať asi 70 percent z verejných peňazí v slovenskom zdravotníctve.
„Naša strana SMK v prípade, že bude vo vláde, nebude presadzovať rušenie malých nemocníc, pre našu stranu je prioritou dostupnosť zdravotníckych zariadení na celom území,“ priblížil postoj opozičnej strany jej podpredseda pre zdravotníctvo Imre Hugyivár. „Namiesto rušenia nemocníc chceme optimalizovať sieť a štruktúru poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ pridal sa Smer.
Podobne sa vyjadrila aj mimoparlamentná Sloboda a Solidarita či vládna SNS. „Zatváranie nemocníc je všade na svete nepopulárne opatrenie,“ poznamenal poslanec opozičnej SDKÚ a predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Viliam Novotný.
Aj SDKÚ podľa neho uprednostňuje zmenu činnosti zariadení pred ich zánikom.Otvorenejší postoj k možnej redukcii nemocničnej siete zaujala vládna HZDS a strana Most-Híd Bélu Bugára, ale ani ich zástupcovia sa jednoznačne nevyslovili za rušenie zariadení. „Bude potrebné posúdiť viaceré nemocnice, najmä tie, ktoré sú blízko seba. Zrušenie je krajné riešenie,“ reagovalo HZDS. „Je potrebné komplexne prehodnotiť zdravotnícku starostlivosť a definovať, na čo a na akú starostlivosť má štát peniaze,“ poznamenala hovorkyňa strany Most-Híd Nora Czuczorová. Opozičné KDH sa k téme nevyjadrilo.
Špecializáciu nemocníc považuje za jednu z ciest znižovania nákladov aj Pažitný. Musela by však podľa neho existovať sieť zariadení, z ktorých časť by sa napríklad sústreďovala na chirurgiu a ďalšie na iné medicínske odvetvia. Z dostupných informácií nie je známe, že by sa v najbližšom čase takýto projekt pripravoval. Ďalšou možnosťou je, že časť nemocníc by začala poskytovať aj sociálne služby, poznamenal Pažitný. S nedostatkom peňazí však v súčasnosti bojujú už aj existujúce sociálne zariadenia.