Firmy chcú mladých, perspektívnych ľudí. Tí, čo prekročili štyridsiatku, sa na trhu práce uplatňujú ťažko. Podľa personalistov im pomôže iba ďalšie vzdelávanie a prispôsobenie sa dobe. Časy, keď mal človek garantované jedno zamestnanie na celý život, sú preč. A práve ľudia, ktorí vyštudovali a zaradili sa do pracovného procesu v tej dobe, majú dnes problémy s uplatnením. Ako hovorí Csaba Benkö, riaditeľ personálnej spoločnosti EMCI, celoživotné vzdelávanie je kľúčom byť konkurencieschopný na trhu práce. Netreba sa sťažovať na dobu, ale prispôsobiť sa jej a podmienkam, ktoré so sebou prináša.
Neznalosť jazyka je hendikep
Vzdelávanie dospelých sa na Slovensku ešte neudomácnilo vo väčšom rozsahu. Je v podstate na samotnom človeku, či sa chce, respektíve nechce ďalej vzdelávať. Najväčší záujem zo strany spomínanej vekovej kategórie je o jazykové a počítačové kurzy, teda o vedomosti a zručnosti, ktoré dnes vyžaduje takmer každý zamestnávateľ a tí, čo ich majú, sú vo výhode. „Prevažujú mladší ľudia, ale o jazykové kurzy majú záujem aj starší. Ide najmä o ľudí z biznisu, ktorí sa jazyk neučili a teraz im to chýba,“ hodnotí Michaela Hadvabová z jazykovej školy English in the City. Podľa jej skúseností sú to ľudia, ktorým to platí firma, ale aj takí, ktorí si to platia sami, lebo pociťujú neznalosť cudzieho jazyka ako svoj hendikep. Neraz sa medzi začiatočníkmi objavia takí, ktorí sú nezamestnaní. Napriek tomu, že jazykové kurzy nie sú lacné, navštevujú ich, lebo už aj sami zistili, že je to investícia (nielen finančná, ale aj časová), ktorá sa im vráti.
Chcú vedieť pracovať s počítačom
S počítačom dnes už vedia robiť aj malé deti, učia sa to v škole. Tento stav je však aktuálny iba niekoľko posledných rokov, preto tí, čo majú tridsať a viac, k počítačom v škole nepričuchli. Technika napreduje a práca s počítačom je už neodmysliteľnou požiadavkou zamestnávateľov. Ak nejde doslova o robotnícku pozíciu, zamestnávateľ vyžaduje od zamestnancov, aby vedeli minimálne napísať dokument vo Worde. Aj to však môže byť pre tých, čo sa to neučili, problém. „Do počítačových kurzov úplne bežne chodia ženy po päťdesiatke, ktoré sa chcú naučiť základy práce s počítačom. Robia to, aby si zvýšili šance uplatniť sa na trhu práce,“ vysvetľuje Ondrej Ševčík, riaditeľ agentúry Jaspis. Ako hovorí, niekedy sa pýtajú, či nebudú v kurze príliš staré, ale keďže často ide o vekovo zmiešané skupiny od tridsať do šesťdesiat rokov, nemajú problém zapadnúť. V rámci vekovej skupiny po štyridsiatke sú takí, ktorí si to platia sami, ale aj takí, ktorým to platí firma. Často sú to bývalí zamestnanci firiem, ktorým to platí ich bývalý zamestnávateľ. Zabezpečuje im to kolektívna zmluva, v ktorej je dohodnuté okrem odstupného či ďalšej sumy, ak sa zamestnajú do jedného roka, aj suma určená na kurz v rámci zvýšenia kvalifikácie. Práve pri výbere kurzov si treba dať pozor na to, aby boli akreditované ministerstvom školstva. Absolventi potom dostanú certifikát, ktorým sa môžu prezentovať pri uchádzaní sa o nové pracovné miesto.
Na štúdium nikdy nie je neskoro
Vzdelávať sa treba celý život. Jednou z možností sú aj univerzity tretieho veku. „Našu univerzitu tretieho veku sme otvárali pre vyššie vekové kategórie, pre dôchodcov. Zo začiatku sa však o toto štúdium zaujímali skôr mladší ľudia, po štyridsiatke,“ informuje Dagmar Podkonická z Univerzity tretieho veku na Žilinskej univerzite v Žiline. Prečo tam vlastne ľudia chodia? „Chodia, lebo si chcú rozšíriť obzor v tej-ktorej oblasti, ale najmä preto, aby nadviazali nové kontakty,“ dodáva. Absolvovaním univerzity tretieho veku si však človek nezvyšuje kvalifikáciu, pretože ide o záujmové štúdium.