„Ešte šťastie, že Bandera nebol nikdy ukrajinským občanom. Prezidentov dekrét je preto protizákonný. Veď titul Národný hrdina Ukrajiny môže dostať iba ukrajinský občan. Juščenkov nástupca tak pokojne môže zrušiť jeho rozhodnutie,“ reagoval v rozhovore pre portál Rosbalt Vladimir Kornilov, riaditeľ ukrajinskej filiálky Inštitútu krajín SNŠ.
Kto vlastne bol Stepan Bandera? Predovšetkým osoba, ktorá viac ako ktorákoľvek iná dodnes rozdeľuje Ukrajinu v hodnotení pôsobenia nacionalistov pred, počas i po druhej svetovej vojne. Západná časť krajiny považuje Banderu za hrdinu a buduje mu pomníky.
Pre východnú, väčšinou po rusky hovoriacu, je Bandera banditom a kolaborantom s hitlerovským Nemeckom. S Banderom sa totiž spájajú teroristické útoky z 30. rokov, ale aj pôsobenie jeho Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) v rokoch 1943 – 1944, keď jej príslušníci vraždili Poliakov vo Volyni a v Haliči. Bandera sa osobne nezúčastnil na krviprelievaní „banderovcov“. Po konflikte s Nemcami, v súvislosti s vyhlásením nezávislosti Ukrajiny, bol od roku 1941 v nemeckom zajatí. Za činy svojich militantných nasledovníkov však nesie morálnu zodpovednosť.
„Každý jeden prípad zločinu musí dokázať súd. Akési zovšeobecňovanie nemá miesto,“ povedal pre Pravdu Volodymyr Borejčuk, podpredseda Kongresu ukrajinských nacionalistov v Kyjeve. Zároveň pripomenul, že na Západe dnes žijú „tisíce príslušníkov organizácií Stepana Banderu, členov organizácií ukrajinských nacionalistov a nik ich tam neobviňuje zo šírenia fašizmu“. Podľa neho krutosti na Ukrajine, ktoré sa často pripisujú banderovcom a UPA boli dielom sovietskej tajnej služby NKVD. „Jej príslušníci sa neraz prezliekali do našich uniforiem a páchali zločiny na civilistoch vrátane Židov, aby tak v konečnom dôsledku zabránili vzniku samostatného štátu na Ukrajine,“ vyjadril svoju verziu udalostí spred viac ako 50 rokov Volodymyr Borejčuk. „V každom prípade treba existujúce fakty preskúmať súdnou cestou. Pochybné publikácie či tvrdenia, podľa vzoru jedna pani povedala, nie sú tou správnou cestou.“
Podľa viacerých ukrajinských politológov časť terajšieho vedenia krajiny urobilo chybu, keď sa správalo tak, akoby osvietený a zdravo patriotický západ krajiny bol viac ukrajinský ako prorusky orientovaný východ. „Akoby zhovievavo hovorili: však oni aj tí na východe raz pochopia, že sme mali pravdu. V skutočnosti však nikto nič nepochopí, pretože obe tieto skupiny Ukrajincov vyrastali na úplne odlišných historických základoch a majú úplne inú historickú skúsenosť,“ citujú Lidové noviny Vasila Rasijeviča, ľvovského historika a niekdajšieho poradcu vlády. Jeho kolega, profesor Jaroslav Gricak, uznávaný historik z Ľvovskej univerzity I. Franka, si navyše myslí, že by bolo lepšie neotvárať spomínaný problém v politickej sfére. „Ten, kto oživuje symbol Banderu a UPA, musí rovnako na seba zobrať morálnu zodpovednosť za zločiny páchané banderovcami na civilistoch a zároveň akceptovať právo iných oblastí na Ukrajine uctievať si svojich hrdinov,“ povedal pre UNIAN v reakcii na rozhodnutie prezidenta Juščenka.
