Kessler a jeho tím robili merania na hladine oceánu aj v hlbokých vodách v okruhu ôsmich kilometrov od zrútenej plošiny spoločnosti BP. „Je tam neuveriteľne veľa metánu,“ vyhlásil Kessler. V niektorých oblastiach dvanásť vedcov nameralo stotisícnásobné hodnoty nebezpečného plynu oproti normálnym hodnotám. „Našli aj miesto, kde sa koncentrácia blížila k miliónnásobku,“ potvrdil profesor.
Vedci sa takisto snažili zistiť, ako metán ovplyvňuje množstvo kyslíka v morskej vode a či je ho okolo poškodeného vrtu stále dostatok pre existenciu morského života. „Niektoré miesta mali aj o tridsať percent menej kyslíka v porovnaní s jeho prirodzeným množstvom. Na niektorých miestach sa však množstvo kyslíka nijako nezmenilo a teraz sa snažíme zistiť, prečo je to tak,“ dodal Kessler.
Metán sa bežne vyskytuje v morskej vode, no jeho privysoký obsah podporuje množenie mikróbov, ktoré spotrebujú kyslík potrebný pre ryby a ďalšie morské živočíchy. Podobná situácia sa v 80. a 90. rokoch vyvinula v Čiernom mori, ktoré zaplavili mikróby živiace sa rôznymi uhličitanmi. Tie sa do mora dostali s hnojivami a výkalmi zvierat. Intenzívne poľnohospodárstvo v okolí delty Dunaja tak vytvorilo mŕtve zóny na rozsiahlom území Čierneho mora.
Kessler uviedol, že pokles množstva kyslíka v Mexickom zálive zatiaľ nedosiahol kritickú úroveň, no ropa z poškodeného vrtu do mora uniká naďalej. Podľa americkej vlády jej v zálive pribudne každý deň 60-tisíc barelov (desaťtisíc kubických metrov). „Ako bude vyzerať záliv o dva či šesť mesiacov alebo o rok?“ pýta sa Kessler.
Metán je prirodzený plyn, ktorý sa v morskej vode rozpúšťa a podľa niektorých vedcov meranie jeho množstva by poskytlo lepší obraz o rozsahu zamorenia ropou. Kessler a jeho tím tieto merania urobili a dúfajú, že predbežné výsledky budú mať čoskoro. „Dajte nám na to približne týždeň,“ uviedol profesor.