Ten je síce tradične aktívny už od polovice júla, najviac padajúcich meteorov však možno pozorovať práve 12. augusta.
Takmer každú pol minútu zažiarila aj teraz na oblohe svietiaca čiara, pri pohľade na ktorú si ľudia zvyknú niečo želať. Nejde ale o „padajúce hviezdy“, ako ich neraz nesprávne označujeme, ale o prach, ktorý za sebou pri obehoch okolo Slnka zanecháva kométa 109P/Swift-Tuttle. Kamenné zrniečka vstupujú do atmosféry Zeme rýchlosťou až 59 km za sekundu, zhoria v nej a vytvárajú populárne nočné divadlo.
Spoločné pozorovanie tohto úkazu pripravili aj viaceré slovenské hvezdárne či astronomické krúžky. Keďže sú však jasne viditeľné aj ľudským okom, zvyknú ich nadšenci pozorovať aj jednotlivo, bez profesionálnej techniky. Stačí sa vybrať ďalej od verejného osvetlenia mesta, aby bola obloha, čo najtmavšia a vychutnať si tento prírodný úkaz.
Perzeidy
- patria medzi najobľúbenejšie meteorické roje
- nazývajú sa ‚slzy svätého Vavrinca‘. Toho umučili a upálili na hranici v Ríme 10. augusta v roku 258 a katolíci verili, že z neba padajú jeho ohnivé slzy
- spomínajú sa už v záznamoch čínskych starovekých historikov
- v roku 1835 popísal Belgičan Quételet roj meteorov, ktoré vyletovali zo súhvezdia Perzea
- v 60. rokoch 19. storočia taliansky astronóm G. V. Schiaparelli prišiel na spojitosť s dráhou kométy Swift-Tuttle
- v rokoch 1991 a 1992 bola frekvencia vyše 400 meteorov za hodinu
zdroj: Wikipedia