„Z prítomnosti xenónu možno usudzovať, že na krátky čas došlo k dosiahnutiu kritickej masy,“ povedal hovorca elektrárenskej spoločnosti Džuniči Macumoto. To je stav, v ktorom dochádza k jadrovej reakcii. Úsilie záchranárskych tímov vo Fukušime je pritom zamerané práve na to, aby k reakcii nedošlo a palivo sa schladilo natoľko, aby ho bolo možné bezpečne z reaktora vybrať.
Elektrárenskú spoločnosť v minulosti kritizovali za neskoré a nedostatočné informácie o jadrovej havárii z 11. marca.
Spoločnosť tentoraz tvrdí, že ak by sa aj informácie o obnovení štiepnej reakcie potvrdili, verejnosť sa nemusí obávať. V tom prípade by vraj aj tak išlo len o dočasný a už ukončený proces. Množstvo uniknutého xenónu navyše bolo nízke a nehrozí opätovné roztavenie palivových tyčí.
To potvrdila aj Japonská agentúra pre bezpečnosť v priemysle. „Ak by aj došlo k dosiahnutiu kritickej masy, nemalo by to mať dosah na okolie elektrárne,“ vydala agentúra vyhlásenie s tým, že teplota ani tlak vnútri reaktora sa nezmenili.
K tomu, že nijaké nebezpečenstvo nehrozí, sa prikláňajú aj odborníci. Spoliehajú sa na to, že možno išlo len o chybné údaje z prístrojov. „Dosiahnutie kritického množstva si vyžaduje delikátne podmienky,“ tvrdí Richard Wakeford, odborník na jadrovú fyziku z Manchesterskej univerzity. „Nezdá sa, že by vo Fukušime existovali. Okrem toho, sprevádzal by to veľký únik rádioaktivity, a to by zrejme prístroje zachytili,“ povedal. Podľa fyzika Paddyho Regana znepokojenie možno vyvolala len prirodzená rádioaktivita. „Aj keď sú palivové tyče vychladené, v jadre reaktora je také množstvo uránu, že dochádza k zvyškovým štiepnym reakciám,“ tvrdí.
Elektráreň vo Fukušime poškodila vysoká vlna cunami, ktorá sa pobrežím Japonska prehnala po silnom zemetrasení. V elektrárni došlo k viacerými výbuchom, ktoré poškodili reaktory a spôsobili druhú najväčšiu jadrovú nehodu po Černobyle. Rádioaktivita unikla aj v zamorenej vode, ktorou sa spočiatku záchranári snažili reaktory chladiť.