Panovníčka teraz dosiahla oslavný hetrik – keď bola štvrťstoročie pri moci, jubileum malo prívlastok strieborné, po päťdesiatich rokoch bolo zlaté a teraz je diamantové.
Očakáva sa, že podujatia pri príležitosti výročia pritiahnu do Londýna až milión zvedavcov. Niet sa čomu čudovať – veď napríklad uvidia veľkolepú plavbu na Temži, pred Buckinghamským palácom panovníčke zaspievajú hviezdy Paul McCartney a Elton John a nebude chýbať ani ohňostroj. Oslava potrvá štyri dni, Briti si predĺžia víkend o dva dni voľna.
O význame Alžbety II. na tróne svedčí najnovší prieskum verejnej mienky. „Podľa 69 percent opýtaných by Británia bola bez monarchie na tom horšie. Opačný názor má 22 percent respondentov,“ informoval denník The Guardian o ankete, ktorú preň vypracovala agentúra ICM. Noviny dodali, že od roku 1997, odkedy táto inštitúcia dvanásťkrát robila prieskum na túto tému, ide o najväčší (47-percentný) rozdiel medzi stúpencami a odporcami monarchie. Na skvelom výsledku má najvýraznejší podiel Alžbeta II., na druhé miesto by sa zrejme malo zaradiť nadšenie z minuloročnej svadby princa Williama s Kate Middletonovou.
Ešte lepšie dopadli zistenia agentúry Ipsos Mori. Podľa nej si až 80 percent Britov želá zachovanie monarchie. „Je to najvyššia miera podpory, čo sa posledné tri desaťročia pýtajú obyvateľov na túto tému,“ upozornil denník Washington Post.
Pozadie popularity
Čo stojí za jej úspechom, že je veľmi kladne vnímaná? Žije v manželstve bez škandálov na rozdiel od viacerých členov kráľovskej rodiny. Vie sa prispôsobiť zmenám, ktorými spoločnosť prešla počas desaťročí jej panovania.
Keď sa 20. storočie rozdelí na polovice, Alžbeta II. to mala v povojnovom období ťažšie z pohľadu verejnej mienky, nazdáva sa britský odborník Ellis Cashmore. „Jej predchodcovia panovali v rokoch, keď boli vážne krízy a nepríjemné udalosti ako najmä dve svetové vojny. Nebol čas klásť si otázky alebo kritizovať. V pokojných časoch, keď už vládla ona, ľudia začali viac o monarchii a o panovníčke uvažovať a všímať si ju kritickými očami,“ poznamenal pre Pravdu Cashmore, ktorý je profesorom masmédií na Staffordshirskej univerzite.
Alžbeta II. má mediálnu výhodu. Môže pokojne spávať s tým, že si ráno neprečíta v novinách niečo nepríjemné zo svojho súkromia. Tlač neberie ohľad na osobný život členov kráľovského dvora, zverejňuje o nich rôzne veci, ale existuje jedna výnimka, upozornila odborníčka na britskú monarchiu Elisabeth Cawthonová. „Novinári sa k nej takpovediac správajú staromódne. Jednoducho ju uznávajú a nie sú ochotní pátrať po možných informáciách, ktoré by jej ublížili – či už by to boli nejaké správy o nej, alebo o jej manželstve,“ uviedla pre Pravdu Cawthonová, ktorá je profesorkou dejín na Texaskej univerzite v Arlingtone.
Mlčanie po tragédii
V roku 1997 veľa Britov zapochybovalo o svojej panovníčke. Keď zahynula princezná Diana, Alžbeta II. sa prihovorila smútiacemu ľudu až po naliehaní vtedajšieho predsedu vlády Tonyho Blaira. „Toto mlčanie nepochybne ochladilo vzťah obyvateľov k nej. Nedá sa však povedať, že by to otriaslo ich kladným postojom ku konštitučnej monarchii ako k modelu štátneho zriadenia,“ podotkol Cashmore. „Až 70 percent Britov si vtedy myslelo, že Alžbeta II. stratila s nimi kontakt,“ pripomenula agentúra Reuters. K rozčarovaniu prispelo aj to, že najprv odmietala na Buckinghamskom paláci stiahnuť zástavu na pol žrde, tvrdiac, že by to nebolo v súlade s protokolom.
Prekvapujúce ticho panovníčky po Dianinej smrti zostáva dodnes témou v Británii. Napríklad noviny The Sun sa vtedy palcovým titulkom pýtali, kde sa nachádza, ľud chcel vedieť, prečo nie je v Londýne, kde Dianinu rezidenciu zaplavovali kvety a sviečky. Kráľovnina sesternica Margaret Rhodesová, ktorá o týždeň oslávi 87. narodeniny, sa jej zastáva. „Rozhodla sa zostať na hrade Balmoral v Škótsku, pretože povýšila úlohu starej mamy nad povinnosti monarchu,“ povedala pre portál The News Tribe.
Rhodesová tvrdí, že to bolo rozumné riešenie. „Kritizovali ju, že tam zostala, lenže ona sa zachovala ako správna babička. Čo by bolo z toho, keby dvoch malých chlapcov zobrala do Londýna, kde by iba sedeli a trúchlili nad matkiným nešťastím… Osobne sa nazdávam, že by som na jej mieste postupovala rovnako,“ zdôraznila. Na hrade v ústraní tak malí princovia William a Harry boli v opatere kráľovnej.
Pokiaľ ide o kráľovnú v súkromí, Rhodesová o nej hovorí, že má zmysel pre humor a vie sa zasmiať na vtipoch ako každý človek. „Myslím si, že keby sa nenarodila ako následníčka trónu, tak by vlastnila peknú vidiecku usadlosť, kde by chovala veľa psov a koní a bola by tam šťastná,“ doplnila sesternica, ktorá je od detstva jej najbližšou priateľkou.
Bude vládnuť do smrti
Alžbeta II. má už 86 rokov, ale napriek pokročilému veku je stále čulá, cestuje po Británii a lieta na zahraničné návštevy. Nikdy nedala najavo, že by ju pribúdajúca staroba viedla k úvahám o odstúpení. V Británii prevláda názor, že pri moci zostane do smrti.
Je dosť možné, že panovníčkou bude ešte veľa rokov. Dlhovekosť má v krvi, napríklad jej matka sa dožila krásnych 101 rokov. Napriek očakávaniu, že Alžbeta II. zotrvá dlhšiu dobu pri moci, živia sa úvahy o tom, ako bude vyzerať monarchia, keď sa skončí jej éra.
Prvým v poradí nástupníctva na trón je princ Charles. „Iba 39 percent opýtaných si želá, aby prevzal korunu, pričom 48 percent respondentov by si prialo preskočenie jednej generácie, čiže chcú za monarchu princa Williama,“ vyplynulo z ankety ICM pre denník The Guardian. „Hoci popularita Williama je jasná, prekvapilo by ma, keby jeho otec nezdedil trón,“ poznamenala Cawthonová.
Zdá sa jej, akoby sa opakovali dejiny. Po smrti kráľovnej Viktórie, ktorá v britských dejinách vládla najdlhšie (63 rokov a 7 mesiacov), sa ujal moci jej syn. Tiež mal dvoch verejnosťou obľúbených synov tak ako princ Charles. „Eduard sa stal kráľom napriek tomu, že matka mala veľké výhrady k jeho mimomanželským aféram. Nakoniec sa jeho éra zapísala do novodobej britskej histórie ako šťastné obdobie,“ pripomenula Cawthonová.
Rekordy
Alžbeta II. je v súčasnosti druhým najdlhšie vládnucim monarchom. Na prvom mieste sa nachádza thajský panovník Bhumibol Adulyadej. Na tróne je už 66 rokov. Absolútny rekord v dejinách sveta patrí egyptskému faraónovi Pepimu II. Žezlo zdedil už ako štvorročný chlapec, historici usudzujú, že zomrel možno až vo veku 94 rokov. V histórii Európy najdlhšie vládol Ľudovít XIV. vo Francúzsku (72 rokov).
Ak má Alžbeta II. prekonať britský rekord vo vládnutí, potrebuje byť na tróne do septembra 2015. V takom prípade „uchmatne“ prvenstvo kráľovnej Viktórii. Jeden zaujímavý rekord jej však už patrí: „Keby sa zostavil rebríček monarchov, ktorí nalietali najviac kilometrov na svete a navštívili najviac krajín, zrejme by Alžbeta II. bola na prvom mieste,“ usudzuje stanica BBC. Videla aj Slovensko, bolo to v októbri 2008.
Britská kráľovná
Narodila sa 21. apríla 1926 v Londýne, jej celé meno znelo Elizabeth Alexandra Mary Mountbattenová-Windsorová.
Mala iba jedného súrodenca. Sestra Margaret bola od nej o štyri roky mladšia, zomrela vo februári 2002 vo veku 71 rokov).
Vzdelanie získala v domácom prostredí. Výučba sa zamerala na dejiny, hudbu, jazyky a literatúru.
S princom Philipom tvorí manželský pár od roku 1947. Majú štyri deti – troch synov (Charles, Andrew, Edward) a jednu dcéru (Anna).
Panovníčkou Alžbetou II. je od roku 1952, stala sa ňou po smrti svojho otca, kráľa Juraja VI. (Korunovačná slávnosť sa uskutočnila až v marci 1953 vo Westminsterskom opátstve.)
Za najnepríjemnejšie obdobie, ktoré prežila na tróne, je označovaný rok 1992. V rozpätí 12 mesiacov sa princovia Charles a Andrew odlúčili od svojich manželiek, princezná Anna sa rozviedla a vážny požiar poškodil Windsorský zámok.
Čelila kritike po tragickej smrti princeznej Diany v roku 1997. Až na naliehanie vtedajšieho predsedu vlády Tonyho Blaira vystúpila v televízii s príhovorom, v ktorom vyslovila zármutok nad stratou matky svojich dvoch vnukov.
Na rozdiel od iných príslušníkov kráľovskej rodiny sa vždy vyhýbala škandálom v súkromnom živote, čo sa v morálnej rovine na nej vysoko oceňuje.
Pre Britov stelesňuje žijúci symbol štátu, takpovediac duchovnú oporu, skrátka pôsobí ako dôstojný a vážený človek na čele konštitučnej monarchie.
Ľudia si na nej cenia, že sa v pozícii kráľovnej dokázala primerane prispôsobiť spoločenským zmenám, ktorými Británia prešla počas šiestich desaťročí, čo je panovníčkou.
Je druhým najdlhšie vládnucim monarchom v dejinách Británie. Dlhšie na tróne bola iba kráľovná Viktória.