Giorgio Napolitano však tvrdí, že napriek obavám zahraničia nemožno v Taliansku nič uponáhľať. „Nevidím možnosť, ako by sme to mali urýchliť,“ povedal prezident, ktorého právomocou je poveriť víťaza volieb zostavením novej vlády. Po hlasovaní, ktoré ukázalo znechutenie Talianov politikmi, jednoznačný víťaz nie je a čoraz častejšie sa hovorí o predčasných voľbách. Napolitano upozorňuje, že kašu netreba jesť zahorúca.
„Je dôležité povedať, že Taliansko teraz nezostane bez vlády. Až kým nový kabinet nezloží prísahu, zostáva pri moci úradnícka vláda,“ povedal počas návštevy Nemecka. Svojich hostiteľov i Európu sa snažil upokojiť, aby nehodnotili situáciu predčasne. „Taliansko sa nebude správať ako odtrhnutý vagón. Nie je pre nikoho rizikom nákazy. Na to, aby niečo mohlo byť nákazlivé, musí to byť v prvom rade choré a my chorí nie sme,“ ubezpečoval s tým, že Rím bude rešpektovať záväzky voči Európskej únii, vrátane sľubov o deficite a dlhu bez ohľadu na to, kto povedie budúcu vládu. „Taliansko si nemôže dovoliť zísť z európskej cesty a musí prevziať zodpovednosť a svoj diel obetí,“ povedal Napolitano.
Prezidentova vláda
Tieto slová sú ako vystrihnuté z prejavu dosluhujúceho premiéra Maria Montiho, a to nie náhodou. Súčasná úradnícka vláda pod vedením bývalého eurokomisára a akademika je totiž Napolitanovým dielom.
Starý prezident odmietol byť len reprezentatívnou hlavou štátu a počas krízy pred dvoma rokmi sa aktívne podieľal na jej vyriešení. V čase, keď sa Taliansko rútilo ku dnu a hrozilo, že so sebou strhne aj celú eurozónu, Napolitano presvedčil vtedajšieho premiéra Silvia Berlusconiho, aby pre dobro krajiny neodkladal svoj odchod. Prezident spravil šikovný ťah, keď z milánskeho akademika Montiho najskôr spravil doživotného senátora, čím mu dal potrebnú politickú váhu. Krátko na to ho poveril zostavením vlády a presvedčil oba veľké politické bloky, aby ju zaštítili svojou podporou.
Pre svoj aktívny prístup si Napolitano vyslúžil prezývku Kráľ Giorgio a o súčasnom kabinete sa v Taliansku často hovorí ako o „prezidentovej vláde“.
Dôchodca na odchode
Montiho vedenie krajine zaistilo stabilitu a Rím v zahraničí zase získal dôveryhodnosť. Úsporné reformy dosluhujúceho premiéra si však doma veľa fanúšikov nezískali. Škrty, šetrenie a pokles životnej úrovne spôsobili, že obrovská väčšina hlasov skončila u populistov. Taliansko tak zase raz stojí pred povolebným rébusom.
Parlament sa v novom zložení môže zísť dvadsať dní po voľbách. Dovtedy budú trvať horúčkovité zákulisné vyjednávania. Ľavica pod vedením Piera Luigiho Bersaniho síce vďaka volebnému bonusu má v dolnej komore parlamentu pohodlnú väčšinu, v Senáte je však moc rozdelená približne na tretiny. Nájsť prienik, ktorý by zabezpečil aspoň polovicu plus jeden hlas, sa zatiaľ zdá byť nemožné.
Situáciu komplikuje to, že Napolitano už nemôže vypísať nové voľby. To počká až na jeho nástupcu, keďže veterán na čele štátu 15. mája skončí a parlament musí mesiac predtým zvoliť nového prezidenta.
Obľúbený komunista
Nie je vylúčené, že sa zopakuje situácia spred siedmich rokov, keď sa na novej hlave štátu volitelia zhodli až vo štvrtom kole. Napolitano vtedy nebol prvou voľbou ani jednej zo strán. Pravici prekážala najmä jeho komunistická minulosť. Napolitano bol členom odboja a ku komunistom sa oficiálne pridal hneď po skončení druhej svetovej vojny. Spočiatku podporoval sovietsky kurz a podporil aj krvavé potlačenie revolúcie v Maďarsku v roku 1956. Postupom času sa však od tvrdého jadra odklonil a presadzoval zmeny prostredníctvom vlády a nie revolúcie. Ako jeden z prvých talianskych komunistov navštívil Spojené štáty – tamojší šéf diplomacie Henry Kissinger ho dokonca označil za svojho najobľúbenejšieho komunistu.
Po rozpustení Komunistickej strany Talianska sa pridal k sociálnodemokratickej ľavici, v ktorej farbách bol napríklad predsedom parlamentu. Stal sa prvým talianskym ministrom vnútra s komunistickou minulosťou i prvým prezidentom krajiny, ktorý v minulosti vlastnil červenú stranícku knižku.
Napolitano sa v Taliansku teší veľkej dôvere a jeho prácu schvaľuje osem z desiatich jeho krajanov.
Berlusconi znova v podozrení
Talianske úrady vyšetrujú expremiéra Silvia Berlusconiho v ďalšom prípade korupcie. Podozrenie sa týka nečakaného prebehnutia ľavicového senátora pred niekoľkými rokmi. Sergio De Gregorio vtedy údajne dostal tri milióny eur za to, aby opustil vládnucu stredoľavú koalíciu. Po jeho odchode vláda premiéra Romana Prodiho v roku 2008 padla a Berlusconi triumfoval v nasledujúcich voľbách. Polícia v neapolskej banke vyzdvihla bezpečnostnú schránku na Berlusconiho meno, ktorá vraj môže prípad vyriešiť. Berlusconiho vyšetrujú vo viacerých prípadoch. (čtk)