Dohoda, ktorá pochádza z roku 1968, teda z obdobia studenej vojny, Nemecko ukončilo symbolicky práve v čase, keď sa v krajine vedie debata okolo sledovaných praktík amerických tajných služieb, ako ich opísal ich niekdajší technický spolupracovník Edward Snowden.
Vypovedanie dohôd je podľa agentúry DPA reakciou na debatu o monitorovacích akciách zahraničných tajných služieb v Nemecku. Z informácií, ktoré Snowden nedávno poskytol médiám vyplýva, že Washington uplatňoval svoj tajný program sledovania internetovej prevádzky aj u svojich spojencov v EÚ.Spojené štáty vinia Snowdena z vyzradenie tajných informácií a 30-ročný muž sa teraz ukrýva v Rusku, kde dostal dočasný azyl.
Nemecko uzavrelo v roku 1968 so západnými mocnosťami – Spojenými štátmi, Britániou a Francúzskom, dohody o sledovaní telekomunikácie. Na jej základe mohli spojenci od Nemecka žiadať výsledky odpočívaní nemeckých rozviedok, ak to vyžadovala bezpečnosť ich vojakov rozmiestnených v Nemecku.
Nemecký minister zahraničia Guido Westerwelle vypovedanie dvoch dohôd označil za „nevyhnutný a správny dôsledok posledných debát o ochrane súkromia“. O osude podobnej dohody s Francúzskom sa podľa diplomatických zdrojov ešte len rokuje.
Podľa agentúry AP je vypovedanie dohôd prevažne symbolickým krokom, ktorým chce nemecká vláda pred septembrovými voľbami ukázať, že niečo podniká voči neodôvodnenému sledovaniu občanov, aby tým utrpeli vzťahy s Washingtonom a Londýnom.
Britské ministerstvo zahraničia v tomto zmysle význam nemeckého kroku bagatelizovalo s tým, že dohoda s Britániou rovnako nebola uplatnená od roku 1990. Inak to vidí podľa agentúry DPA nemecký historik Josef Foschepoth, podľa ktorého môžu tajné služby USA, Británie a Francúzska v Nemecku naďalej úplne legálne sledovať telekomunikáciu.
Zrušenie administratívnych dohôd na tom vraj nič nemení, pretože tieto mocnosti môžu v Nemecku naďalej vykonávať odposluchy na základe okupačného práva, ktoré im bolo priznané po 2. svetovej vojne a ktoré medzitým preniklo do nemeckých zákonov.