Odteraz môžu Kubánci pracovať napríklad ako realitní agenti či predajcovia telefónov. Vláda prezidenta Raúla Castra prišla s prvými reformami štátom úplne kontrolovaného hospodárstva v roku 2010, keď povolila registráciu súkromných podnikateľov.
Od tej doby sa na podnikanie dalo na Kube vyše 463 000 ľudí. Ďalších zhruba 157 000 Kubáncov sú od štátu nezávislí roľníci. Kabinet motivovala predovšetkým hroziaca vysoká nezamestnanosť. Podkapitalizovaná ekonomika má podľa Castra za cieľ dostať do súkromného sektora do roku 2016 viac ako tretinu pracujúcich obyvateľov jedenásťimiliónovej krajiny, zatiaľ čo doteraz mimo štátne podniky pracuje necelá pätina ľudí.
Medzi ďalšími profesiami, ktoré budú môcť vykonávať súkromníci, je množstvo stavebných či remeselných činností. Štátny telekomunikačný a poštový monopol Etecsa bude zase môcť uzatvárať zmluvy o spolupráci so súkromnými „poštovými a telekomunikačnými agentmi“. Zakázané však podľa štvrtkového vydania vládneho denníka Granma naďalej zostáva akékoľvek obchodovanie s importovaným tovarom, s ktorého predajom niektoré nedávno vzniknuté súkromné obchody už začali.
Okrem presmerovanie pracovných síl zo štátneho do súkromného sektora sa Castrov režim snaží oživiť ekonomiku takisto lákaním zahraničných investorov. Veľkou prekážkou je však americké obchodné embargo, ktoré Washington odmieta uvoľniť, kým Havana nepodnikne prodemokratické reformy.