„Ak sa (ukrajinský prezident Viktor) Janukovyč pod tlakom demonštrácií na Ukrajine predsa len na poslednú chvíľu rozhodne dohodu podpísať,… žiadam vás, aby ste ju v piatok podpísali bez váhania a bez podmienok, aj pokiaľ ide o moje prepustenie,“ napísala podľa agentúry AFP Tymošenková v liste, ktorý zverejnili jej blízki.
Práve prepustenie Tymošenkovej z väzenia do nemocnice v zahraničí Európska únia pôvodne uvádzala ako podmienku podpisu asociačnej dohody. Kyjev ale minulý týždeň oznámil, že prípravu uzavretia tejto dohody pozastavuje, a v stredu pripustil, že ho v rozhodnutí ovplyvnilo Rusko, ktoré sa na zbližovanie Ukrajiny s EÚ pozeralo s nevôľou.
Ukrajinci na protest proti postupu vlády vyšli do ulíc a Tymošenková v pondelok začala hladovku na podporu podpisu dohody. „Dnes nie je treba oslobodiť len politických väzňov. Treba vyslobodiť Ukrajinu,“ dodala politička, ktorá bola predvlani odsúdená na sedemročné väzenie za prekročenie právomocí, a ktorá si teraz lieči chorú chrbticu v Charkovskej nemocnici.
„Tým, že s nami dohodu podpíšete, pomôžete celému jednému národu prekročiť civilizačnú priepasť vytvorenú pomýlenými ideológiami a agresívnymi ríšami,“ napísala Tymošenková. „Urobte ešte jeden dôležitý krok smerom k úplnému zjednoteniu Európy,“ stojí vo výzve.
Ukrajina bude na summite hrať prím
Predstavitelia EÚ a šiestich bývalých sovietskych republík sa vo štvrtok zišli na summite v litovskom Vilniuse, ktorého program bude poznačený nejasnosťami okolo ďalšieho vývoja na Ukrajine. Súčasťou dvojdňového podujatia organizovaného litovským predsedníctvom EÚ v rámci takzvaného Východného partnerstva mal byť pôvodne aj podpis asociačnej dohody a dohody o voľnom obchode s Kyjevom, čo sa však zmenilo po tom, ako ukrajinská vláda minulý štvrtok rozhodla o pozastavení ďalšieho zbližovania s dvadsaťosmičkou z „národnobezpečnostných“ dôvodov.
Ukrajinský premiér Mykola Azarov následne potvrdil, že zmena súvisí s nátlakom zo strany Ruska, ktoré predtým ostro skritizovali predsedovia Európskej rady a Európskej komisie.
„Neočakávaná zmena postoja Ukrajiny… presunula túto záležitosť do popredia politickej agendy,“ uvádza litovské predsedníctvo na svojom portáli s dodatkom, že budúcnosť Východného partnerstva by novej situácii nemala „padnúť za obeť“.
Podobne ako Ukrajina sa však zachovalo aj Arménsko a k obchodnému paktu s EÚ tak nakoniec vo Vilniuse pristúpia zrejme len Gruzínsko a Moldavsko. Iniciatíva EÚ, ktorej cieľom je užšia spolupráca s bývalými sovietskymi republikami, vznikla v roku 2009 a okrem Ukrajiny, Arménska, Gruzínska či Moldavska zahŕňa i Azerbajdžan a Bielrousko.