Skončilo sa to napokon „vytesnením“ demonštrantov z ciest v okolí vládnych budov a rozobratím niektorých barikád.
„Operácia sa nevzťahuje na Námestie nezávislosti, ale iba na blokovanú vládnu štvrť,“ oznámilo ukrajinské ministerstvo vnútra počas večernej operácie. Ako dôvod spomínaného kroku uviedlo sťažnosti obyvateľov štvrte na narušenie zásobovania tamojších obchodov, ako aj na obmedzenie voľného pohybu ľudí.
„Nie je to také zlé, ako to na prvý pohľad vyzerá. Podobá sa to skôr na demonštráciu sily. Ide skôr o skúšku našej mobilizačnej schopnosti,“ napísala na jednej zo sociálnych sietí novinárka Viktoria Sjumar.
Podľa politológa Jevgenija Magdu opozícia aj vládna moc si vymenili údery, ale situácia ostala neistá. „Navyše nie je veľmi vidieť ochotu oboch proti sebe stojacich strán na kompromisy,“ tvrdí politológ, podľa ktorého dialóg sa doteraz nezačal preto, lebo ani jedna strana oň nemala záujem. „Spoločnosť je v počiatočnej etape, v ktorej si všetci uvedomujú nevyhnutnosť rokovania, ale chcú sa na ňom zúčastniť po zuby ozbrojení,“ pripomína.
Vo dvojitom obkľúčení
Demonštranti sa počas pondelka dostali do dvojnásobného obkľúčenia. Po tom, čo sami okolo seba postavili barikády v snahe zabrániť polícii dostať sa na Námestie nezávislosti, obkľúčili ich aj príslušníci jednotiek ministerstva vnútra.
„Chcú nás vyhladovať. Blokujú prísun potravín a nápojov pre demonštrantov,“ reagoval na aktivity vládnych jednotiek Oleh Tiahnybok, líder nacionalistickej strany Sloboda. Spoločne s Arsenijom Jaceňukom (Vlasť) a Vitalijom Kličkom (Udar) na tlačovej konferencii v obsadenej budove Domu odborov oznámili, že aj colné orgány dostali príkaz zadržať tovar, o ktorom si myslia, že je určený revolucionárom.
„Navyše zodpovedné orgány majú za úlohu monitorovať pohyb všetkých cudzincov na ukrajinskom území. Máme aj informácie, podľa ktorých sú v krajine už aj príslušníci ruskej tajnej služby FSB,“ tvrdil Tiahnybok. Zároveň informoval, že vládne úrady rokujú s viacerými súkromnými bezpečnostnými agentúrami.
Opozičné sily sa v pondelok celý deň pripravovali na prípadnú akciu polície hlavne v sídle kyjevskej mestskej rady. Aj na neďalekom Námestí nezávislosti boli demonštranti v pohotovosti. Podľa BBC Vitalij Kličko vraj dokonca počas pobytu medzi demonštrantmi vyzval prítomné ženy a deti, aby opustili priestor ešte pred možným zásahom.
Janukovyč ponúka okrúhly stôl
V pondelok ponúkol prezident Viktor Janukovyč predstaviteľom opozície rokovanie za okrúhlym stolom. Prakticky tak súhlasil s návrhom trojice exprezidentov Kravčuk, Kučma, Juščenko z minulého týždňa. Okrem toho, že vo svojom spoločnom stredajšom vyhlásení bývalí prezidenti charakterizovali pokojné protesty Ukrajincov ako úplne legálne, ponúkli aj studený obklad na niektoré horúce hlavy v podobe rokovania všetkých zainteresovaných strán. Do Kyjeva sa na dvojdňovú sprostredkovateľskú misu dnes chystá aj šéfka diplomacie EÚ Catherine Ashtonová.
Je to ponuka do väzenia
Reakcia opozičných lídrov na rokovanie bola však zatiaľ negatívna. „Ponuka Janukovyča ohľadne okrúhleho stola znamená v podstate pozvánku do väzenia,“ reagoval na krok prezidenta Arsenij Jaceňuk. V podstate zopakoval predchádzajúci výrok Jurija Lucenka, bývalého ministra vnútra, nedávno prepusteného z väzenia pre zdravotné problémy. „Máme na výber len dve možné cesty – do väzenia alebo k víťazstvu,“ cituje portál denníka Ukrajinskaja pravda exministra v kabinete väznenej expremiérky Julie Tymošenkovej.
Budova nie je moc
O ponuke dialógu a jej odmietnutí si myslia svoje renomovaní ukrajinskí politológovia. Podľa Michaila Pogrebinského sa opozícia napokon posadí za rokovací stôl.
„V rámci resetu moci si však teraz kladie premrštené požiadavky. Cieľom je, aby po viacerých ústupkoch mala v rukách aspoň nejaký výsledok,“ cituje politológa portál Vzgľad. Podľa Pogrebinského v pláne opozičných lídrov je dostať do budúcej vlády svojich ľudí.
„Ibaže kabinet formuje prezident a naša ústava ani neráta s vytvorením koaličnej vlády,“ pripomína politológ. Jeho kolega Konstantin Bondarenko si myslí, že nárast počtu stanových mestečiek v Kyjeve je výsledkom chýbajúceho reálneho víťazstva opozície.
„Samotné blokovanie vládnych budov nič neznamená. Budova nie je moc. Vláda aj prezident môžu rokovať aj inde,“ tvrdí Bondarenko. Na druhej strane pripúšťa, že aj protesty v uliciach môžu trvať ešte dlho. Napokon, ako pripomenul, aj stanové mestečko na Kreščatiku v roku 2005 bolo realitou ešte mesiac po volebnom víťazstve Viktora Juščenka. „Zrušili ho až po inaugurácii nového prezidenta,“ dodáva politológ.