Obama vyjadril nádej, že krymské referendum plánované na víkend je možné ešte zastaviť. Diplomatické kroky podniknuté na poslednú chvíľu by podľa neho mohli Rusko presvedčiť, aby si referendum rozmyslelo. Pokiaľ sa však hlasovania predsa len uskutoční, USA ho neuznajú. „Neuznajú žiadne referendum, ku ktorému sa uchýli,“ zdôraznil prezident.
Obama rokoval s Jaceňukom vo chvíli, keď americký Senát začal diskusiu o sankciách proti Rusku a o pomoci Ukrajine. Podľa agentúry AP návrhy nepostihujú ruské banky a energetické firmy, ako to navrhovali niektorí poslanci. Dávajú ale ministrovi zahraničia Johnovi Kerrymu väčší manévrovací priestor pre rokovania s Moskvou.
Hovorca Bieleho domu Jay Carney novinárom povedal, že stretnutie Obamu s Jaceňukom svedčí o „silnej podpore, ktorú USA poskytujú Ukrajincom a územnej celistvosti a zvrchovanosti Ukrajiny“.
Pred schôdzkou s Obamom rokoval úradujúci ukrajinský premiér s Kerrym. „Mali sme si veľa čo povedať,“ povedal Kerry novinárom bez podrobností.
Carney potvrdil, že Spojené štáty nehodlajú uznať víkendové krymské referendum, pretože odporuje ukrajinskej ústave a medzinárodnému právu. Referendum „len ďalej zvýši napätie“. Všetky problémy na Ukrajine je podľa hovorcu možné riešiť diplomaticky s podporou medzinárodného spoločenstva.
Carney novinárom povedal, že Kerry sa zrejme v piatok v Londýne znova stretne so svojím ruským partnerom Sergejom Lavrovom. Minulý týždeň spolu rokovali dvakrát, ale bez konkrétnych výsledkov. Americké návrhy sú pritom podľa Carneyho „obsažné“ a umožnia Rusku obhájiť svoje záujmy a vyhnúť sa sankciám.
Na schôdzke Obamu s Jaceňukom bol podľa amerických médií prítomný viceprezident Joe Biden, ktorý údajne kvôli ukrajinskému hosťovi skrátil cestu po Latinskej Amerike. Do rokovaní sa zapojil aj minister financií USA Jack Lew.
Krymská kríza pokračuje
V uliciach miest Krymu hliadkujú posilnené jednotky domobrany, frekventovaná cesta spájajúca Sevastopol sa Simferopol je pod kontrolou novovytvorenej „krymskej armády“. Ozbrojenci zastavujú linkové autobusy a cestujúcich mužov nútia legitimovať sa; zvláštnou kontrolou prechádzajú zahraniční novinári.
Vo svojej misii na Ukrajine bude pokračovať zástupca generálneho tajomníka OSN Ivan Šimonovič, svoju stredňajšiu plánovanú cestu na Krym ale z bezpečnostných dôvodov odvolal. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyslal svojho emisára na týždennú misiu na Ukrajinu v nádeji, že získa informácie potrebné pre pokojné urovnanie konfliktu.
Ukrajinská kríza a krymské referendum budú zrejme hlavnou témou stredajšej návštevy nemeckej kancelárky Angely Merkelovej vo Varšave. Poľsko vo vzťahu k Ukrajine presadzuje zjavne tvrdší postup ako Berlín, ktorý má s Ruskom bohaté hospodárske styky. Merkelová v utorok pred návštevou v Poľsku vôbec prvýkrát použila v komentári ruského postupu na Kryme slovo „anexia“.
V Rusku bude aj v stredu pokračovať každodenný maratón mítingov na podporu krymského referenda. Demonštrovať sa má v Novgorode, Ulan-Ude, Machačkale a v Kemerove.
Zahraničný výbor Senátu USA schválil sankcie proti Rusku
Zahraničný výbor amerického Senátu veľkou väčšinou hlasov schválil návrh zákona o sankciách proti Rusku za inváziu na Krym a finančnej podpore ukrajinskej vlády. Oznámila to agentúra Reuters. Návrh ešte čaká debata v pléne Senátu a v Snemovni reprezentantov a podpis prezidenta Baracka Obamu.
Súčasťou navrhovaných opatrení sú sankcie proti Rusom a Ukrajincom, ktorí sú zodpovední za porušovanie ľudských práv pri februárových násilnostiach na kyjevskom námestí Nezávislosti. Postihnuté majú byť aj osoby, ktoré majú podiel na ohrození ukrajinskej bezpečnosti a stability. Ich účty v USA budú zablokované a víza na cestu do Spojených štátov im budú upreté.
Návrh zákona tiež splnomocňuje americké úrady, aby novej ukrajinskej vláde pomohli v boji s korupciou a v úsilí o návrat rozkradnutých štátnych financií na Ukrajinu. Kyjev má zároveň dostať milióny dolárov ako finančnú pomoc a záruky na pôžičku vo výške jednej miliardy dolárov.
„Prezident Putin sa pomýlil vo svojom úsudku, keď hral ruskú ruletu so svetovým spoločenstvom,“ vyhlásil po schválení návrhu šéf výboru Robert Menendez.
Súčasťou navrhovaného zákona je aj reforma procedúr Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorú požaduje Obama a americký Kongres ju blokuje od roku 2010.
Jej podstatou je prevedenie 63 miliárd dolárov z krízového fondu MMF tak, aby prostriedky boli k dispozícii na operatívnom účte. Ukrajina by tak časť týchto prostriedkov mohla získať ako pôžičku. Operácia naráža na odpor amerických republikánov, ktorí tvrdia, že MMF môže pomáhať štátom v núdzi s prostriedkami, ktoré má k dispozícii už teraz.
Členské štáty EÚ sa dohodli na znení sankcií voči Rusku
Členské krajiny Európskej únie sa dohodli na znení sankcií voči Rusku, ktoré budú zahŕňať cestovné obmedzenia a zmrazenia účtov. Sedemstranový dokument detailne popisuje reštriktívne opatrenia voči tým osobám, ktoré sa podieľajú na porušovaní suverenity susednej Ukrajiny.
Konkrétne mená zatiaľ neboli určené a EÚ momentálne pracuje na zozname osôb, ktorých by sa mali sankcie týkať. Na zozname s najväčšou pravdepodobnosťou nebude prezident Vladimir Putin a minister zahraničia Sergej Lavrov, aby zostali „komunikačné kanály“ otvorené.
O prijatí sankcií budú na budúci pondelok rokovať ministri zahraničia EÚ. Išlo by o prvý súbor sankcií, ktoré by únia prijala voči Rusku po skončení Studenej vojny, čo odzrkadľuje radikálne zhoršenie vzájomných vzťahov. EÚ je však odhodlaná opatrenia prijať, ak Rusko nezmení svoj postoj v súvislosti s Krymom a nezačne s medzinárodnými sprostredkovateľmi rokovať o vyriešení súčasnej krízovej situácie. EÚ koordinuje zavedenie sankcií so Spojenými štátmi a o prijatí podobných opatrení voči Rusku už uvažuje aj Kanada, Japonsko, Turecko a Švajčiarsko.
Skupina G7 výsledky referenda na Kryme neuzná
Skupina siedmich svetových lídrov G7 v stredu uviedla, že neuzná výsledky nedeľňajšieho referenda na Kryme o odtrhnutí od Ukrajiny a pripojení k Rusku.
Stanovisko krajín G7 vyzýva Moskvu, aby „upustila od všetkých snáh zmeniť štatút Krymu odporujúci ukrajinským zákonom a porušujúci medzinárodné právo“. Referendum, ktoré sa uskutoční 16. marca, „nebude mať právny účinok a celý proces je veľkou chybou“.
Lídri G7 tiež uviedli, že podniknú ďalšie individuálne aj spoločné kroky, ak sa Rusko pokúsi Krym pripojiť. Stanovisko vydali USA, Kanada, Nemecko, Japonsko, Francúzsko, Británia, Taliansko ako aj Európska rada a Európska komisia.
Americké zákony podľa Ruska zakazujú pomoc Ukrajine
Rozhodnutie USA podporiť novú vládu Ukrajiny miliardou dolárov odporuje americkým zákonom. Tvrdí to ruská vláda odvolávajúca sa na zákon prijatý v Spojených štátov začiatkom 60. rokov. Ten podľa tvrdení Rusov zakazuje finančnú pomoc „ilegálnym režimom, kde sa moci ujali násilím a mimo rámca amerického právneho systému“.
Moskva sa tak odvoláva na slová Viktora Janukovyča, ktorý sa stále považuje za prezidenta Ukrajiny. Podľa jeho utorňajších vyjadrení ho totiž o post pripravili štátnym prevratom. Poukázal zároveň na to, že americké zákony zakazujú takúto pomoc. Ako uviedol, „zakazujú finančnú pomoc štátom, kde bol legálne zvolený prezident zvrhnutý“. Podľa svojich slov sa plánuje obrátiť na americký parlament a ústavný súd, píše portál ruskej spravodajskej agentúry RIA Novosti.