Jedným zo symbolov protestov na Námestí Tchien-an-men bol muž, ktorý sa postavil tankom. Viete o ňom niečo vy alebo ľudia, ktorých poznáte?
Všetci sme sa veľmi obávali o jeho osud. Pravdou však je, že o ňom nič nevieme. Ani o tom, kde je či ako sa má. Jeho identita zostáva tajomstvom. Kto to bol? Nie je vôbec jasné, či sa to niekedy dozvieme. Dá sa však povedať, že to ani nie je také dôležité.
Prečo?
Stal sa ikonou. Postavil sa proti idúcim tankom. Je to všeobecný symbol odvahy, ktorú človek dokáže prejaviť. Povzbudil mnoho ľudí po celom svete. To je to najdôležitejšie.
Foto: SITA/AP, Jeff Widener
Ako ste sa vy zapojili do protestov pred 25 rokmi?
Keď sa demonštrácie začali, bol som študentom na univerzite v Kalifornii. Rozhodol som sa vrátiť domov. Snažil som tiež vyzbierať peniaze pre študentov na ich podporu. Stretol som sa vtedy aj s nositeľom Nobelovej ceny za mier Liou Siao-poom. Zapojil som sa do všetkých aktivít. Keď sa na Tchien-an-men začalo strieľať, bol som v uliciach na bicykli. Jednotky sa posúvali k námestiu. Snažili sme sa ich zastaviť, presvedčiť ich, aby nestrieľali na ľudí.
Čo ste vtedy videli?
Bol som svedkom toho, ako mnohých ľudí zabili. Videl som, ako jedného študenta prešiel tank. Bol som neďaleko Tchien-an-men skoro celý deň. Potom sa mi s priateľmi podarilo dostať na univerzitu. Vôbec sme nevedeli, čo máme robiť. Pochopili sme, že musíme utiecť. Ukryl som sa na niekoľko dní a podarilo sa mi opustiť Čínu a vrátiť sa do USA.
Aké ste mali dôvody, že ste sa vôbec zaujímali o protesty? Ľahšie by asi bolo zostať v Kalifornii.
Vkladal som veľké nádeje do mladej generácie, ku ktorej som vtedy patril, že dokáže zmeniť Čínu k lepšiemu. Nemohol som zostať mimo.
Mali ste nejakú predstavu o tom, ako by Čína mala fungovať? Mnohí študenti napríklad neprotestovali proti socializmu.
Nemal som jasnú víziu, ako by mala krajina fungovať. Chceli sme však, aby bola vláda viac otvorená, čo sa týka požiadaviek ľudí. Chceli sme začať dialóg. Aby vláda s nami diskutovala, aby debatovala s verejnosťou. Toto bola naša špecifická politika. Rozmýšľali sme aj o tom, že raz v budúcnosti by mohla byť Čína demokratická. Ale neboli sme tak ďaleko, aby sme mali jasnú predstavu, ako to má vyzerať a kedy sa to stane.
Musíme obdivovať odvahu ľudí na námestí Tchien-an-men, ale režim vaše protesty krvavo potlačil. Stál ten boj za to?
Áno. Určite tieto udalosti zmenili môj život. Chcel som byť matematikom, profesorom na americkej univerzite. Rozhodol som sa, že budem ďalej bojovať za inú Čínu. Neverím, že to, čo sa stalo na Tchien-an-men, chceli ľudia. Aj Číňania žiadajú slobodu, žiadajú, aby vláda menej zasahovala do ich životov. Neprestal som na tom pracovať ani na jediný deň.
Režim cenzuruje informácie o udalostiach na Tchien-an-men. Čo o nich vedia bežní Číňania?
Mnoho ľudí vie, čo sa stalo. Najmä ľudia mojej generácie. Mladí Číňania však nemajú príliš veľa poznatkov. Práve pre cenzúru zo strany vlády. Vďaka internetu však aj tak získavajú informácie. Už môžu zistiť, že sa na Tchien-an-men odohral masaker. Tento problém Čína stále rieši. Boj za slobodu pokračuje.
Zmenili udalosti na námestí Tchien-an-men Čínu?
Pred viac ako dvoma desaťročiami Číňania nevnímali ľudské práva ako podstatnú otázku. Zmenilo sa to. Debata o demokracii je časťou verejnej diskusie. Na internete táto debata dominuje, bez ohľadu na to, čo robí vláda.
Aká jednotná je čínska opozícia?
Je rozdrobená. Máme veľké problémy s tým, aby sme boli jednotní a predstavovali tak väčšiu silu. Keby sa nám podarilo vyriešiť niektoré problémy, posunuli by sme aj demokratizačný proces v Číne.
Masaker na Námestí nebeského pokoja
- Dramatické udalosti na pekinskom Tchien-an-men (názov námestia v čínštine) spadajú do roku 1989. Demonštranti požadovali demokratizáciu spoločnosti.
- Komunistický režim v reakcii na protesty vyhlásil 20. mája stanné právo. Vláda tvrdila, že účastníci demonštrácie ju chcú zvrhnúť a v krajine vyvolať chaos. Demokratický tábor ubezpečoval, že iba túži žiť v slobodnejšom štáte.
- V noci z 3. na 4. júna mohutne stúpol počet vojakov na námestí a došlo ku krvavému potlačeniu sedem týždňov trvajúcich protestov. Armáda nasadila tanky. Vojaci, ktorých bolo možno až 30-tisíc, spustili paľbu do neozbrojených protestujúcich.
- Nie je jasné, koľko mŕtvych si vyžiadal brutálny zásah. Vláda zľahčovala tragickú bilanciu, pripúšťala približne len 20 obetí. Skutočnosť bola taká, že zahynulo niekoľko stoviek ľudí. Jeden z nezávislých odhadov uvádza možno až 2 600 zabitých.
- Stovky účastníkov protestov zatkli, pričom niektorých popravili. Veľa odsúdených dostalo dlhoročné tresty.
- V celej Číne, hlavne v Pekingu, včera zaviedli prísne bezpečnostné opatrenia, aby predišli možnosti pripomenúť si udalosti spred 25 rokov.