Kurdi obývajú tri severovýchodné iracké provincie, ktoré spravujú ako autonómiu. Za súčasného vojenského konfliktu, pri ktorom vláda nepresvedčivo odráža postup islamských radikálov na severe štátu, sa zbrane chopili kurdské milície a bránia provinciu Kirkúk. Prilieha ku kurdským oblastiam a je najdôležitejším miestom ťažby ropy na severe krajiny.
Zástupca Kerryho ministerstva povedal agentúre Reuters, že ministrova návšteva Kurdistanu je veľmi dôležitá. Chce tamojších politikov vyzvať, aby sa aktívne podieľali na zostavovaní vlády a aby vybrali prezidenta, ktorý bude schopný hájiť nielen záujmy Kurdov, ale aj celého Iraku, "povedal zdroj.
V Iraku je podľa nepísaného pravidla prezidentom Kurd, zatiaľ čo vláde predsedá šiit a parlament vedie sunnita. Prezidentovi Džalálovi Talabánímu, ktorý je dlhodobo chorý, mandát skončí tento rok a tretíkrát za sebou ho vykonávať nemôže.
Prezident irackého Kurdistanu Masuda Barzání v pondelkovom rozhovore pre stanicu CNN naznačil, že Kurdi uvažujú o odtrhnutí od Iraku. „Irak sa zjavne rozpadá a je zrejmé, že centrálna vláda stratila kontrolu nad všetkým. Rúca sa všetko, armáda aj polícia. To sme nezavinili my a nemôžeme sa stať rukojemníkmi neznáma. Je čas, aby Kurdi rozhodli o svojej budúcnosti,“ povedal Barzání.
V tomto zmysle vraj chce hovoriť s Kerrym, s ktorým sa počas dňa stretne v Irbíle. „Spýtam sa ho, ako dlho majú Kurdi zostať v tejto situácii,“ povedal. Zmier s Bagdadom je možný podľa neho len vtedy, ak nájdu spoločnú reč sunniti a šiiti a ak bude vo vláde panovať skutočné partnerstvo. „Situácia je však veľmi komplikovaná a ten, kto za to môže, musí odstúpiť,“ povedal Barzání sa odkazom na Málikího. „To on je veliteľom armády a buduje ju na základe lojality nie k celej krajine, ale k sebe. Robí si monopol na moc a toto je výsledok,“ zdôraznil Barzání.
Ku Kirkúku poznamenal, že Kurdi nikdy nepochybovali o tom, že je súčasťou Kurdistanu. Vyhlásil, že Kurdi desať rokov márne čakajú na to, čo Bagdad sľúbil urobiť, aby objasnil štatút tohto územia – to jest vykonať sčítanie obyvateľstva a vypísať referendum o sebaurčení.
„Usporiadame referendum a budeme rešpektovať jeho výsledok, aj keď sa občania za nezávislosť nevyjadria,“ povedal Barzání. Kurdi tvorili väčšinu obyvateľstva v Kurdistane, kým ich minulý režim nezačal vysťahovávať a nahrádzať Arabmi. Teraz tam žije komunita Kurdov, Arabov aj Turkménov. Ich počet je ilustráciou sčítania ľudu, s ktorou počíta nová ústava.
Islamisti sa v Iraku zmocnili kľúčovej ropnej rafinérie
Sunnitskí povstalci v Iraku oznámili, že sa plne zmocnili hlavnej ropnej rafinérie krajiny v meste Bajdží severne od Bagdadu.
Informuje o tom spravodajská stanica BBC. Islamisti rafinériu obliehali desať dní, pričom armáde sa podarilo niekoľkokrát ich útoky odraziť. Vo štvrtok zo závodu na spracovanie ropy evakuovali do bezpečia posledných asi 300 zamestnancov. Komplex pokrýva asi tretinu spotreby irackého paliva a boje už viedli k prídelovému systému.
Ozbrojenci z Islamského štátu v Iraku a Levante (ISIL) a jeho spojenci majú pod kontrolou už rozsiahle územia severne a západne od Bagdadu vrátane druhého najväčšieho mesta krajiny Mosul. V uplynulých dňoch sa zmocnili aj hraničných priechodov so Sýriou a Jordánskom. Hovorca povstalcov uviedol, že rafinériu v Bajdží v provincii Saláhaddín teraz odovzdajú do správy miestnym kmeňom. Dodal tiež, že postup na hlavné mesto bude pokračovať. Islamskí fundamentalisti pomaly postupujú smerom na Bagdad, postup bol však spomalený ofenzívou vládnych síl a šiitských milícií.
ISIL vznikol odštiepením od teroristickej siete al-Kajdá, ktorá údajne skupinu považovala za príliš extrémnu. Ozbrojenci chcú vytvoriť vlastný islamský štát v sunnitmi obývaných oblastiach Iraku ako aj v historickom regióne Levanta, teda aj v dnešnej Sýrii. Sunnitskí moslimovia tvoria v Iraku menšinu a sťažujú na utláčanie zo strany väčšinových šiitov. Vo väčšine arabských krajín je pritom pomer opačný. Zosadený iracký diktátor Saddám Husajn preferoval menšinových sunnitov a väčšinových šiitov utláčal.