„Islamskí radikáli vyslali signál, že sú hrozbou pre celý svet,“ reagoval v pondelok na vytvorenie kalifátu hovorca irackej armády Kásim Atta. Zároveň vyjadril presvedčenie, že „si to uvedomia všetky štáty a zmenia svoje postoje“. Nepriamo tak kritizoval USA, ktoré doteraz váhajú s vojenskou pomocou Bagdadu v boji proti sunnitským vzbúrencom. A tak napríklad namiesto objednaných 18 amerických strojov F-16 sú už v Bagdade prvé ruské SU-25.
Už ich vraj dokonca nasadili v bojoch, ktoré aj v pondelok pokračovali v ofenzíve v okolí mesta Tikrít, rodiska zvrhnutého Saddáma Husajna. Bagdad sa usiluje dostať mesto a okolie opätovne pod kontrolu. Tvrdé boje hlásia agentúry aj z hranice medzi Sýriou a Irakom.
Vzbura sunnitov v krajine, ktorá je v ťažbe ropy na druhom mieste na svete, sa podľa portálu oilru.com nepriaznivo odzrkadlí aj na raste ceny čierneho zlata. Kríza spoločne s udalosťami na Ukrajine vyženie podľa 28 respondentov cenu za jeden barel ropy Brent na 108 dolárov. Pritom ešte v máji predpovedali „iba“ 105,90 dolára.
„Vznik islamského kalifátu znamená vážne ohrozenie pre hnutie Al-Kajdá, pretože prichádza o pozíciu lídra v hnutí svätej vojny. K Islamskému štátu sa prikláňa mladšia generácia bojovníkov. Páči sa im schopnosť dosiahnuť za krátky čas rýchly výsledok brutálnym spôsobom,“ upozornil v rozhovore pre denník Washington Post analytik Charles Lister. Podľa neho Al-Kajdá si urobila meno útokom na USA v roku 2001, ale nikdy sa jej nepodarilo získať vlastné územie.
Aj Peter Neumann z londýnskej King’s College radí nepodceňovať význam vyhlásenia Islamského štátu. „ISIL sa teraz považuje za legitímneho vodcu islamského hnutia a očakáva, že ho budú všetci nasledovať. Ako zdôraznil, pre ideológov džihádu (svätej vojny) je kalifát konečným cieľom a ISIL sa v ich očiach priblížil k nemu ako nikto predtým. "Môže to byť koniec Al-Kajdá, ale aj vízie bin Ládina a jeho odkazu,“ myslí si Neumann.
Kalifát
Prvý islamský kalifát vznikol v 7.¤storočí po smrti proroka Mohameda. Pôvodne išlo o náboženskú inštitúciu, ale aj štátny útvar, ktorý „zastrešoval“ všetky územia kontrolované moslimami. Prísne v ňom platilo islamské právo šaría. Piaty, posledný kalifát, osmanský, zrušil v marci 1924 turecký prezident Mustafa Kemal Atatürk.