V praxi to znamená, že organizácia teraz môže na celom svete vydávať záväzné pravidlá zacielené na zamedzenie ďalšieho šírenia nákazy. Možné je napríklad vyhlasovanie karantény, uzatváranie hraníc alebo obmedzenia medzinárodného cestovného ruchu, uviedla agentúra DPA.
Smrteľnému vírusovému ochorenia podľahla v západnej Afrike od februára takmer tisícka ľudí. Za podobné mimoriadnej udalosti WHO v minulosti označila pandémiu prasacej chrípky v roku 2009 a šírenie obrny v Pakistane a Afganistane tento rok v máji. WHO tento týždeň zvolala expertnú komisiu, ktorá vyhodnocuje závažnosť epidémie. Jej členovia v piatok podľa DPA jednohlasne schválili vyhlásenie núdzového stavu.
„Všetky opatrenia sú zamerané na to, ako zabrániť ďalšiemu medzinárodnému šíreniu (eboly),“ vyhlásila v piatok v Ženeve generálna riaditeľka WHO Margaret Chanová. Zatiaľ komisia neuverejnila zákazy cestovania, ale ľudia na cestách majú byť informovaní o situácii a o opatreniach na ochranu pred nákazou.
Samotní pacienti infikovaní ebolou potom môžu cestovať len vo výnimočných prípadoch, keď nie je možná dostatočná liečba v mieste ich pobytu. Stav núdze má byť vyhlásený na národnej úrovni v zasiahnutých krajinách, ak sa tak už nestalo.
Epidémia prepukla v marci v Guinei. Postupne sa vírus rozšíril do susednej Sierra Leone a Libérie a tiež do Nigérie. Šéf zdravotnej bezpečnosti pri WHO Keidži Fukuda zdôraznil, že prostredníctvom správnych krokov a opatrení je možné ebolu zastaviť. „Nie je to záhadná choroba. Je to nákazlivá choroba, ktorú je možné zadržať,“ povedal Fukuda novinárom. „Nie je to vírus, ktorý by sa šíril vzduchom,“ vysvetlil expert.
Proti ebole zatiaľ neexistuje oficiálne schválená vakcína a vírus zabije približne každého druhého nakazeného. WHO však plánuje budúci týždeň zvolať odborníkov na lekársku etiku, aby posúdili možnosti použitia experimentálnych liekov.
WHO uviedla, že terajšia epidémia je najhoršia odvtedy, čo bola ebola pred takmer 40 rokmi prvýkrát identifikovaná u človeka. Súčasná situácia je podľa organizácie taká vážna aj kvôli nerozvinutým zdravotníckym systémom v zasiahnutých krajinách a chýbajúcim ľudským, finančným a materiálnym zdrojom.