V meste oceliarov na brehu Azovského mora privítali nepriateľské salvy aj ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, keď doň v pondelok nečakane zavítal na znak solidarity s jeho takmer polmiliónom obyvateľov.
„Už som v Mariupoli. Túto našu zem nikomu nedáme. Sláva Ukrajine,“ oznámil svoj príchod na sociálnej sieti. „Keď sme pricestovali, začali ostreľovať kontrolné posty na cestách. Mysleli si, že nás zastrašia, ale nik sa ich nebojí,“ dodal na povzbudenie obyvateľov mesta, pri ktorom sa v čase prímeria zastavil front. Mariupoľ, ležiaci asi sto kilometrov južne od Donecka, bol hlavným terčom ofenzívy proruských ozbrojencov po tom, čo koncom augusta otvorili južný front.
Mesto, z ktorého separatistov v júni, po dvoch mesiacoch, vyhnala Národná garda s pomocou proukrajinskej väčšiny miestnych obyvateľov, je už tretí mesiac dočasným sídlom úradov Doneckej oblasti. Jeho význam pre obe znepriatelené strany je však nielen preto kľúčový. Pozemný koridor, ktorý by spojil Rusko s anektovaným Krymom, by totiž mal viesť práve cez Mariupoľ.
„Zo strategického hľadiska sa Mariupoľ môže stať tým jablkom sváru, zmocnenie sa ktorého bude dôležitejšie, ako zachovanie príliš krehkého prímeria,“ napísal pre portál Ježednevnyj žurnal ruský analytik Maxim Blant. Boris Nemcov, niekdajší ruský vicepremiér a ostrý kritik prezidenta Vladimira Putina, pre ukrajinský portál Gordon nevyslovil o nič optimistickejšiu prognózu: „Obávam sa, prímerie nemá s mierom nič spoločné z toho prostého dôvodu, že Putin sa aj naďalej bude pokúšať útočiť na línii Mariupoľ – Berdiansk – prístup na Krym, kde už sú sústredené ruské vojská. Nazdávam sa, že prímerie sa dlho neudrží, lebo ciele Putina a Porošenka sú úplne protichodné,“ dodal.
Z Krymu, ukrajinského čiernomorského polostrova, sa po marcovej anexii stal prakticky ruský ostrov. Blokáda z ukrajinskej strany spôsobuje Moskve vážne problémy na novodobytom území, s ktorým má iba vzdušné a námorné spojenie. Vojensko-politický analytik Alexandr Goľc napriek tomu nepredpokladá, že by sa Kremeľ rozhodol pre rýchle zdolanie prekážky, ktorá mu stojí na ceste k získaniu pozemnej komunikácie na Krym. „Posun ďalej, do ďalších ukrajinských oblastí, by znamenalo ďalšiu konfrontáciu Ruska so Západom. Na to sa v dnešnej situácii sotva niekto odhodlá,“ povedal pre rádio Deutsche Welle.
Ani podľa Konstantina Sivka, viceprezidenta ruskej Akadémie geopolitických otázok, ešte nenastal okamih na dobytie obliehaného Mariupoľa. „Ďalší postup smerom na Krym nesporne bude musieť nasledovať, ale nie teraz,“ povedal pre petrohradský týždenník Sobesednik. „Inak nad tým úzkym pásom pozdĺž mora zostane visieť územie ovládané Ukrajinou,“ vysvetlil. Podľa Sivka je pre separatistov momentálne najrozumnejšie upevniť svoje postavenia na línii Mariupoľ – Doneck a vytvoriť tam obranný systém. „Potom bude logické naniesť úder na sever a dôjsť až po hranice s Bieloruskom. Až následne by sa malo pristúpiť k pozemnej deblokácii Krymu,“ odporúča proruským silám.
Aj ukrajinské jednotky však prímerie využívajú na preskupovanie síl a Mariupoľ sa nechystajú vzdať. „Je to naša ukrajinská zem, nedáme ju nikomu,“ citovala agentúra AP včerajšie slová Porošenka, ktorý oznámil, že nariadil posilniť obranu mesta raketometmi, tankami a letectvom. „Z Mariupoľa spravíme nedobytnú pevnosť. Nepriateľ utrpí drvivú porážku,“ varoval.
Minister vnútra Arsen Avakov tiež nepripúšťa, že by Kyjev svoj strategický azovský prístav vzdal. „Mariupoľ je a zostane ukrajinský. Teraz posilňujeme obranu, presúvajú sa tam ďalšie vojenské jednotky vrátane prvej operačnej brigády Národnej gardy. Netreba podliehať panike, sme rozhodnutí mesto udržať,“ napísal na Fecebooku. Súčasne však Moskvu obvinil z priamej účasti na ozbrojených provokáciách, ktoré v Mariupoli ohrozili ďalší pokoj zbraní. „Tých 16 výstrelov z Gradu z ruského územia je narušením prímeria zo strany Ruska,“ citovala Avakova agentúra Reuters.