Najúspešnejšou samostatnou stranou je ale s 23 percentami hlasov opozičnej Centrum zhody zastupujúcu ruskú menšinu. V nedeľu ráno to oznámila volebná komisia. Z 1,5 milióna oprávnených voličov prišlo k hlasovacím urnám necelých 59 percent. Voľby výrazne ovplyvnili obavy z politiky ruského suseda voči Ukrajine, čo presunulo záujem voličov od ekonomiky k otázkam bezpečnosti.
Víťazstvo vládnej koalície už naznačovali sobotňajšie prieskumy u voličov odchádzajúcich od volieb. Podľa tejto sondáže by mala koalícia okolo 63 percent a strana Jednota premiérky Straujumaovej takmer 24 percent hlasov, zatiaľ čo opozičné Centrum zhody má podporu 21,6 percenta opýtaných. Po sčítaní hlasov z 95 percent volebných miestností je ale jasné, že zisk vládnej koalície bude o päť percentuálnych bodov menší a že najsilnejšou stranou bude proruská opozícia.
Podľa volebnej komisie má sociálnodemokratické Centrum zhody vyše 23 percent hlasov, za ktorou Jednota zaostala s 21,6 percentom hlasov. Proruská strana ale očividne nedokáže nájsť vládnych partnerov, aby si zaistila parlamentnú väčšinu. Tu si totiž s pohodlnými 58 percentami získaných hlasov udržal vládny blok.
Popularitu vládnej koalície pritom podkopali roky tvrdej úspornej politiky vynútenej globálnou finančnou krízou. Tohtoročná kríza na Ukrajine však náladu v krajine so silnou ruskou menšinou zmenila a vyvolala medzi Lotyšmi obavy zo zámerov Ruska v Pobaltí. Vláda na to reagovala posilnením výdavkov na obranu a spojila sa s oboma susednými pobaltskými krajinami v tlaku na zvýšenie prítomnosti aliancie NATO v oblasti.
„Tieto voľby sú kvôli tomu, čo sa deje na Ukrajine, iné ako tie minulé,“ povedala podľa agentúry Reuters premiérka Straujumaová po odovzdaní svojho hlasu. „Situácia tam opäť eskaluje a ľudia majú strach z ďalšieho diania, pretože máme hranice s Ruskom,“ dodala. Z dvoch miliónov obyvateľov pobaltskej republiky má právo hlasovať asi 1,5 milióna voličov. Nepatrí k nim ale okolo 320 000 Rusov, ktorí po odtrhnutí Lotyšska od Sovietskeho zväzu prišli o občianstvo.
Krajinu v roku 2008 výrazne zasiahla globálna úverová kríza, čo ju prinútilo požiadať o medzinárodnú pomoc a prijať drastické úsporné opatrenia. Teraz ale lotyšská ekonomika patrí opäť k najrýchlejšie rastúcim v Európe a dáva sa za príklad úspešného fungovania úspornej politiky. Tento rok sa Lotyšsko stalo osemnástym členom eurozóny.