Témou rokovania sú nielen vzájomné hospodárske a kultúrne väzby, ale aj spoločné hrozby, medzi ktoré patria okrem iného ebola či islamskí radikáli. Únijní predstavitelia chcú summit kvôli kríze na Ukrajine využiť aj na ďalšie rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý by sa v piatok mohol stretnút na bilaterálnej schôdzke s ukrajinskou hlavou štátu Petrom Porošenkom.
Pre Putina je summit prvou príležitosťou osobne rokovať s predstaviteľmi EÚ o dianí na Ukrajine od jeho júnovej návštevy Francúzska, kde sa zúčastnil osláv spojeneckého vylodenia v Normandii počas druhej svetovej vojny.
Ukrajina bude témou piatkových pracovných raňajok, ktoré sa okrem Putina a Porošenka zúčastnia ďalší kľúčoví predstavitelia krajín EÚ. Následne by sa mohlo uskutočniť aj dvojstranné stretnutie Putina s Porošenka. Porošenko, ktorý s Putinom tento týždeň telefonicky hovoril, verí podľa AP v to, že milánske rokovanie prinesie pokrok pre riešenie patovej situácie na východe Ukrajiny.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová od spoločnej pracovnej schôdzky očakáva diskusiu o dodržiavaní podmienok prímeria, vďaka ktorému síce rozsiahle vojnové operácie sa skončili, ale boje na mnohých miestach ďalej pokračujú. Práve dodržiavanie prímeria považuje Brusel aj Washington za kľúčové pre možné uvoľnenie sankcií, ktoré voči Rusku uvalili EÚ a USA. Merkelová rokovala s Porošenkom a potom sa mala stretnúť s Putinom. Táto schôdzka však bola zrušená, pretože šéf Kremľa odletel do Milána z návštevy Belehradu s oneskorením, uviedla DPA. Putin v rozhovore so srbskými médiami vyhlásil, že USA prispeli k občianskej vojne na Ukrajine a teraz chcú zodpovednosť zvaliť na Rusko.
Pred Putinovým očakávaným príchodom na summit sa uskutočnili demonštrácie. Dvojica členiek aktivistického hnutia Femen na protest proti pokračujúcim bojom na Ukrajine odhalila prsia pred milánskou katedrálou. Nezávisle na tejto akcii sa uskutočnil ešte menší protestný pochod mestom.