Patril ku Greenpeace 30, ktorú v septembri 2013 zadržali ruské bezpečnostné sily, keď protestovala proti ťažbe ropy v Pečorskom mori. Litvinov sa dostal na slobodu po troch mesiacoch, keď ho najprv aj s ďalšími obvinili úrady z pirátstva.
Členov vašej rodiny väznili v Sovietskom zväze aj v Putinovom Rusku. Je to nejaká kliatba?
Asi to má niečo spoločné s nesprávnymi génmi. (smiech) V skutočnosti to je história dokonca štyroch generácii. Môjho prapradeda väznili aj v cárskom Rusku. Spolupracoval s boľševikmi, s Leninom, so Stalinom. Pradeda potom Stalin uväznil. Otec sa zase dostal za mreže, keď protestoval proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968. (Rozhovor s Pavlom Litvinovom publikovala Pravda v auguste 2008.) A potom, už za Putina, prišiel rad na mňa.
Máte deti?
Môj najstarší syn protestoval proti bridlicovej ťažbe v Austrálii. Zatiaľ ho nezatkli. Ani by som nechcel, aby naša rodinná tradícia pokračovala.
Azda bude lepšie, keď do Ruska nepôjde.
Veru, nech radšej na matičku Rus nejde.
V Rusku však máte korene, vášho otca prinútili emigrovať zo Sovietskeho zväzu. Ako vnímate súčasné Rusko?
Obávam sa, že pri Rusku Vladimira Putina hovoríme o nepodarenom pokuse vytvoriť demokratickú spoločnosť. Do istej miery je to výsledok historických dôvodov a psychológie spoločnosti. Lenže aj Západ má na tom podiel.
Aký?
Nepodporovali sme dostatočne rozvoj demokratických hodnôt. Radšej sme ich obetovali, aby sme mohli využívať ruské nerastné bohatstvo. A pokračujeme v tom. V prípade Ruska, ale aj krajín ako Azerbajdžan, bol Západ ochotný zatvárať oči pred tým, čo sa deje. Preto, aby sme mali prístup k ich zdrojom. Aj za to musíme zaplatiť. Sme stále príliš závislí od fosílnych palív. Keď v tom budeme pokračovať, nič sa nezmení.
Greenpeace má z minulosti zlé skúsenosti aj s demokratickými krajinami. Stačí spomenúť útok francúzskej tajnej služby na loď vašej organizácie Rainbow Warrior v roku 1985.
Je to dobrý postreh.
Keď ste sa v roku 2013 vydali protestovať proti ťažbe ropy v Pečorskom mori, predpokladali ste, že s ruskými úradmi budete mať vážne problémy?
Začal by som tým, že prvý raz ma v Arktíde zatkla ešte KGB v roku 1990. S Greenpeace som protestoval proti sovietskym atómovým testom na Novej zemi. Dostali sme sa hlboko do uzavretej vojenskej zóny. Bolo jasné, že je to prejav občianskej neposlušnosti, ale rovnako bolo jasné, že sme porušili zákony. Zatkli nás. Na lodi nás držali týždeň, potom nás však na rozkaz Michaila Gorbačova prepustili. O tri roky ma tam zatkli znovu. Snažili sme sa zdokumentovať vyvážanie rádioaktívneho odpadu, ktorý len tak hádzali do mora. Bolo to už Rusko za Borisa Jeľcina. Zase som bol týždeň za mrežami a potom ma pustili.
Za Putina to už bolo inak.
Aj to malo vývoj. V roku 2012 sme protestovali proti ropnej plošine Prirazlomnaja. Mali sme na vode nejaké člny, snažili sme sa aj dostať na plošinu, rozvinúť transparenty proti ťažbe. Ľudia z plošiny komunikovali s loďou ruských bezpečnostných síl, ktorá bola neďaleko. Žiadali, aby nás zatkli. Odpoveď úradov však bola, že sme mimo ruskej jurisdikcie. Rovnaký protest sme zorganizovali v roku 2013. Dlho sme situáciu analyzovali. Z právneho hľadiska nie je Prirazlomnaja v ruských vodách, čo by teda Moskva mohla spraviť? Rozprávali sme sa aj o ruskej politike a hovorili sme si, že je to horšie ako v roku 2012.
Prečo ste to tak vnímali?
Pussy Riot boli za mrežami, videli sme zásah proti protestom na námestí Bolotnaja. Moskva išla po mimovládnych organizáciách. Preto sme si aj v roku 2013 pred cestou k plošine hovorili, že Rusko bude nejako reagovať. Ani vo sne mi však nenapadlo, že to bude horšie ako v roku 1990 či 1993. Myslím, že to, čo sa stalo, bolo veľkým prekvapením pre mnohých, čo Rusko sledujú. Odborníkov, analytikov.
Ako si spomínate na to, čo sa stalo v septembri 2013?
Vidím to tak, že sme boli akoby súčasťou malej mikrokrymskej operácie.
Čo tým myslíte?
Ja som prvý raz nevidel zelených mužíkov na televíznych záberoch z Krymu. Bolo to, keď sa z helikoptéry spustili na našu loď Arctic Sunrise. Neboli veľmi milí. Mali masky, na ich uniformách nebolo označenie, neuviedli, kto sú. Jednoznačne porušili medzinárodné právo. Nemali právo byť na našej lodi. Boli sme v medzinárodných vodách. Ale oni na to vôbec nedbali. Rovnaký scenár ako na Kryme. Rusko začalo šíriť lži o tom, čo sme robili. Označili nás za pirátov. Tak ako dnes hovorí iným, že sú fašisti. Na našej lodi sa odohralo to, čo sa deje teraz na Ukrajine. Len v malom.
Asi sme si to mali vtedy uvedomiť.
Pár ľudí si uvedomilo, že s deje niečo čudné. Ale, ako som povedal, bol to hlavne šok. Sedel som v cele v Murmansku a počúval som správy. V Putinovom Rusku zatkli 30 ľudí z mnohých krajín a obvinili ich z pirátstva. Hrozilo nám minimálne desať rokov. Za niečo, čo sme ani nespáchali. A v ruských správach som počul, ako nás obviňujú z toho, že sme agenti CIA a ropných spoločností, ktorých poslali, aby zničili ruskú ekonomiku. Keby som to vnímal ako nevedomý pozorovateľ, asi by som si povedal, že tí ľudia patria za mreže. Lenže oni hovorili o nás! Viacerí ľudia vtedy spomínali, že sa v Putinovom Rusku niečo deje. Čo to bolo, vidíme teraz.
Putin vás však nakoniec prepustil. Myslíte si, že to bolo pre olympiádu v Soči, ktorá sa konala vo februári 2014?
Predpokladám, že nás pustili z rovnakých dôvodov, ako to bolo v prípade Pussy Riot či Michaila Chodorkovského. Bolo to Putinovo gesto. Som presvedčený, že nás pustili pre tlak z celého sveta a preto, že sa v Rusku konala olympiáda. V opačnom prípade je celkom možné, že by som stále sedel v malej cele s oceľovými dverami a jedným okienkom.
Ako to vyzerá s vaším prípadom?
Vyšetrovanie asi po roku ukončili bez obvinení. Pôvodne nás prepustili na kauciu, neskôr sme dostali amnestiu. Tá sa týkala len zločinu chuligánstva. Vyšetrovanie však pokračovalo a stále nás mohli obviniť z pirátstva či niečoho iného.
Môžete sa vrátiť do Ruska?
Z právneho hľadiska neexistuje dôvod, pre ktorý by som nesmel žiadať o ruské víza. Mám švédske aj americké občianstvo. Či by som víza aj dostal? Nie som si tým istý. Keď som po prepustení opúšťal Rusko, mal so pri sebe dokument pre pohraničnú stráž. Tá ma nemala zatknúť za to, že víza nemám. Nebolo totiž mojou vinou, že som na územie Ruska vstúpil bez požadovaných formalít. Keď som dostal ten papier, imigračný úradník mi povedal, aby som sa nesnažil v budúcnosti získať víza. Že sa mi to nepodarí. A moja manželka by ani nebola veľmi nadšená, keby som sa teraz snažil dostať do Ruska (smiech).
Zakladali ste Greenpeace v Rusku. Ako to vyzerá s vašou organizáciou v krajine, musela sa registrovať ako zahraničný agent, lebo získava podporu z cudziny?
Nemôžem im teraz pomáhať, ako by som chcel. Greenpeace v Rusku sa však neregistrovala ako zahraničný agent. Zákon hovorí o organizáciách, ktoré sa podieľajú na politickej aktivitách. My chránime životné prostredie. Vo viacerých podobných prípadoch ruské ministerstvo spravodlivosti vyhlásilo, že ide o politickú aktivitu. Greenpeace to obišlo. Zatiaľ teda prežívame. Mám však rôzne signály od úradov. Naznačujú, že keby nás chceli zrušiť, tak to môžu urobiť kedykoľvek.
Zaregistrovala by sa Greenpeace v Rusku ako zahraničný agent?
Nie je to len o jednoduchej registrácií, o tom, že zmeníte status. S novou situáciou by platili aj nové, veľmi tvrdé pravidlá. Ak je vaša organizácia zaregistrovaná v Rusku ako zahraničný agent, musíte v predstihu informovať ministerstvo spravodlivosti o vašich plánoch na rok. Zákon však presne nehovorí, aké detailné to má byť. Vnímam to ako nástroj, že vás môžu zrušiť kedykoľvek, keď sa úradom niečo nebude páčiť. Napríklad vydáte tlačovú správu, ktorú ste vopred neohlásili. Tak vašu organizáciu zavrú. Nie je to také jednoduché, že sa len zaregistrujete a život beží ďalej.