„Ukrajinská armáda zosilnela, Rusko zoslablo a Západ je pripravený pomáhať Ukrajine,“ vymenúva ich v rozhovore pre Pravdu.
Pre tých, ktorí dúfali nielen v prímerie, ale v trvalé politické urovnanie, môžu výsledky maratónskeho rokovania v Minsku vyznievať príliš skromne. Porodila hora myš?
Hora porodila to, čo momentálne porodiť mohla. Protirečenia medzi jednotlivými stranami nikam nezmizli, zostávajú obrovské a strategické otázky nie sú vyriešené. Podpísaný dokument napriek tomu vnímam, aj keď nie s optimizmom, tak aspoň s opatrnou nádejou.
V čom ju vidíte?
V tom, že súčasné kolo vojenskej eskalácie neprinieslo strane, ktorá ho spustila, prakticky nič. Od prvých minských dohôd zo septembra minulého roku síce separatisti obsadili nejaké územie, v politickej rovine však vôbec nebodovali. Ukrajinská armáda nebola rozdrvená, zachovala si strategické pozície i bojaschopnosť. Vojenská eskalácia viedla ku konsolidácii Západu, k väčšej pripravenosti EÚ používať nástroj sankcií a k serióznej diskusii o dodávkach zbraní Ukrajine.
Ako to mení situáciu?
Prinajmenšom to prinúti separatistov zamyslieť sa nad tým, že ani ďalšie kolo vojny im možno nič neprinesie. Práve v tom vidím spomínané zrnko nádeje.
Komu nový minský dokument viac vyhovuje?
Predovšetkým by s ním mala byť spokojná Ukrajina. Pretože jej bola sľúbená obnova suverenity a kontroly nad východnou hranicou.
Kontrolu nad východnou hranicou, kadiaľ separatistom z Ruska prúdi pomoc, však má Kyjev získať až po splnení celého radu podmienok koncom tohto roka. Nemyslíte si, že to môže byť neskoro?
Aj keď prijatý dokument je v zásade dobrý, problémov zostalo veľa. Otázka hraníc je jedným z nich. Obnovenie kontroly Ukrajiny nad jej východnou hranicou sa odkladá o desať a pol mesiaca. V dnešných podmienkach, keď prímerie bude možné veľmi rýchlo podkopať, sa to rovná odkladu o dvadsať rokov.
Akú životnosť dávate prímeriu?
Neviem. Až v nedeľu zistíme, či sa paľba skutočne zastaví. Zaručiť sa to nedá. Za zostávajúce tri dni sa frontová línia ešte môže zmeniť, či už v oblasti Debaľceva, alebo inde. Lebo keďže Ukrajinci majú stiahnuť vojská od faktickej línie dotyku, tak separatisti môžu podľahnúť pokušeniu posunúť ju čo najďalej. Nevylučujem ani možnosť, že sa boje v tomto medziobdobí tak rozbehnú, že sa už nebudú dať zastaviť.
To neznie práve optimisticky.
Všetko bude závisieť od postoja Moskvy. Ak Rusko usúdi, že ďalšie pokračovanie bojov sa nezlučuje s jeho záujmami, potom drobné porušenia prímeria, ak k nim dôjde, nebudú meniť strategický rámec a postupne sa bude môcť obnovovať riadny život v Donbase. Ak však Moskva nebude spokojná s dosiahnutým výsledkom a bude hrať dvojakú hru – z jednej strany sa vyslovovať za mier a na druhej strane podnecovať separatistov k novej ofenzíve, potom pokoj zbraní nebude mať dlhé trvanie.
Spomenuli ste riziko spojené so zmenou frontovej línie. V dohode sa však uvádza, že demarkačná línia sa pre separatistov bude rátať podľa stavu zo septembra 2014. To nie je pre Ukrajinu dobré riešenie?
Nie úplne, hoci na papieri to pekne vyzerá. Lebo ukrajinské sily sa majú sťahovať od aktuálnej línie dotyku. Podľa septembrovej minskej dohody sa mali znepriatelené sily stiahnuť o 25 kilometrov každá. Dnes faktická línia, od ktorej sa majú odsunúť vojská, sa bude nachádzať uprostred tohto koridoru. Čiže ak vezmete vzdialenosť od línie podľa stavu v septembri po dnešnú faktickú líniu, tak to územie, ktoré obsadili separatisti, vojde do tej zóny. Znamená to, že z tých vyše päťsto štvorcových kilometrov územia dobytých separatistami si nad istou časťou udržia kontrolu. Tá terajšia línia je preto pre separatistov výhodnejšia ako tá, ktorá bola vlani na jeseň. Na druhej strane táto taktická výhoda zo strategického pohľadu nič nerieši. Získali kus spálenej zeme a zbúraných domov. Možno im to čiastočne pomôže upevniť obrannú líniu Donecka ako prifrontového mesta. Ale to nie je zásadné.
A čo je zásadné?
Ukrajinská armáda zosilnela, Rusko zoslablo a Západ je pripravený pomáhať Ukrajine. To sú kľúčové predpoklady na to, aby terajšia minská dohoda nebola len ďalším tichom pred novou búrkou. Okolnosti sa za pol roka zásadne zmenili. Preto predpokladám, že nové kolo bojov by v danej situácii bolo protichodné so záujmami Moskvy. Samozrejme, to nie je záruka, ale nádej vychádzajúca z racionálnej analýzy. K tomu ešte treba prirátať rozhodnutie Medzinárodného menového fondu a ďalších organizácií na kolosálne zvýšenie pomoci Ukrajine. Čiže kalkulácia s tým, že vojna ekonomicky udusí Ukrajinu, sa tiež ukázali ako neudržateľné.
V súvislosti s kontrolou dodržiavania prímeria sa pred minským summitom špekulovalo o tom, že v nárazníkovej zóne by mali byť rozmiestnené modré prilby. Napokon táto úloha pripadla misii OBSE. Dokáže si s tým podľa vás poradiť?
Ak Rusko bude mať úprimný záujem o mier a spoluprácu s OBSE, tak si s tým pozorovateľská misia poradí. Ak nebude mať Moskva záujem, ani mierové sily OSN by nepomohli. Myslím, že nik ani neuvažoval o možnosti vyslať tam mnohotisícovú armádu medzinárodných síl schopných vynútiť si mier. A tradičné mierové sily, čiže vojenskí pozorovatelia, hoci aj v modrých prilbách, by nespravili viac ako monitorovacia misia OBSE.
Ktorý z bodov novej dohody vás obzvlášť zaujal?
Je veľmi dobré, že v dokumente sa uvádza, že zo zóny konfliktu treba odsunúť žoldnierov a vojská cudzích štátov, čo je nepriame potvrdenie, že také vojská na tomto území sú. To, či sa ich podarí odsunúť a odzbrojiť, však nie je úplne jasné.
Aké časti dokumentu sú podľa vás problematické?
Napríklad tá, ktorá sa týka amnestie. Podľa ukrajinských zákonov sa amnestia nevzťahuje na ľudí, ktorí spáchali ťažké zločiny. V minskom dokumente sa však bez spresnenia hovorí o amnestii účastníkov konfliktu, čo by mohlo znamenať, že sa má vzťahovať napríklad aj na tých, čo mučili zajatcov. Ďalšou spornou otázkou je formovanie policajných síl. Tie budú očividne vytvorené z bývalých povstalcov a fungovať majú v súlade s ukrajinskými zákonmi. Nie som o tom ani trocha presvedčený, že to môže fungovať. Ťažkosti môžu byť aj s ústavnou reformou. Tá má byť podľa minského dokumentu zosúladená s miestnymi ľuďmi, čo pôjde v Donbase veľmi ťažko.
Možno na základe výsledkov minských rokovaní očakávať zmäkčenie protiruských sankcií?
Nebolo by to veľmi rozumné. Sankcie treba uvoľniť až po tom, čo bude dohoda naplnená. Väčšina zásadných sankcií bola prijatá až po septembrovom Minsku. A ich úlohou malo byť poskytnúť garancie dodržiavania dohody. Preto ak terajšia dohoda bude splnená, všetky jej body, nielen bod o prímerí, tak bude jasné, že sankcie, ktoré nie sú spojené s Krymom, treba uvoľniť. Ale na to treba rok počkať. Ak sa Európania rozhodnú uvoľniť sankcie skôr – vylúčiť to pre tlak viacerých členských krajín únie úplne nemožno – bude to prejav diplomatickej nedôslednosti.