Politika Východného partnerstva Európskej únie je momentálne výrazne ovplyvnená dianím na Ukrajine. V akom stave sa tento program nachádza pred summitom v Rige?
Je to už tretia takáto politika EÚ. Najprv sme mali koncept širšej Európy, potom Európsku susedskú politiku. A Východné partnerstvo sa už viac koncentruje na jeden región. Táto politika sa však bude ešte ďalej drobiť.
Prečo?
Keď hovorím o drobení konceptu, nemyslím to negatívne. Jednoducho je už do politiky Východného partnerstva zapojených viac ľudí, viac kapacít, viac peňazí, viac vedomostí. A všetky zúčastnené krajiny majú rozličné postavenie. Nemôžeme im ponúkať to isté ako na kopiráku.
Je potom ešte potrebná spolupráca s týmito krajinami pod hlavičkou Východného partnerstva?
O to vôbec nejde. Len nech neponúkame to isté napríklad Azerbajdžanu a Arménsku. Čo sa môže stať. Je preto potrebné, aby únia vyhodnotila svoje možnosti. Poznám taký gruzínsky prípitok: Nech sa naše sny vždy stretávajú s našimi možnosťami. Želám to isté EÚ. Strategická myšlienka Východného partnerstva bola, že zúčastnené krajiny prejdú asociačným procesom. Že im musíme niečo ponúknuť, čo nie je členstvom v únii, ale predsa to niečo znamená a spojí ich.
A to by bol určite politický problém.
Pre hocikoho, kto by bol na Ukrajine pri moci, by to bol vážny politický problém. Nechcem nikomu krivdiť, ale myslím si, že normálne kalkulácie nikto nerobil. Nechcem viniť úniu. EÚ to vypočítala na základe rastu HDP a dosahov na trh. Mali to však robiť Ukrajinci. Čo by to znamenalo pre reštrukturalizáciu ich ekonomiky. Je to veľmi ťažké. Pamätáme si na procesy z 90. rokov na Slovensku. Bolo to veľmi náročné. A Slovensko na to dostalo oveľa viac peňazí.
Čo prinesie summit Východného partnerstva?
V prípade Arménska a Bieloruska môže nastať reálny pokrok. Postúpili sme s asociačnou dohodou pri Gruzínsku a Moldavsku. Ukrajina zase prerástla udalosti. Stala sa skutočne dôležitým partnerom pre EÚ.
Východné partnerstvo je orientované na krajiny postosovietskeho priestoru. Akú úlohu tu hrá Ruskom podporovaný projekt Eurázijskej ekonomickej únie?
Bolo by trocha neférové ho hneď pochovávať. Je to zatiaľ len päťročný projekt. Samozrejme, je úplnou pravdou, že Rusko neponúka žiadny atraktívny ekonomický model. Ponúka však atraktívne energetické renty. Bielorusko teraz platí 132 dolárov za tisíc kubických metrov plynu.
Na tom sa však nedá stavať ekonomicko-politický projekt.
Dlhodobo nie. Nie je však pravdou, že Rusko v rámci Eurázijskej ekonomickej únie neponúka nič. Pre Bielorusko je teraz situácia veľmi výhodná. Pre Kazachstan však už oveľa menej. Kazašský prezident Nursultan Nazarbajev balansuje medzi Ruskom, Čínou aj Európskou úniou.
Veľa sa hovorí o tom, že keby únia na summite krajinám Východného partnerstva ponúkla príliš veľa, tak by Rusko reagovalo výrazným oživením konfliktu na východnej Ukrajine. Hrozí to?
Nie. Lotyšov musím pochváliť. Skutočne pozorne skladali celý proces. Pravidelne konzultovali aj s Ruskom. Z Moskvy znejú slová, že je to protiruský summit. Ale stačí túto reakciu porovnať s dianím pred stretnutím Východného partnerstva vo Vilniuse v roku 2013. Vtedy predsa Rusko zaviedlo ekonomickú blokádu proti Litve. Teraz sa nič také nedeje.
Východné partnerstvo
- projekt Východného partnerstva funguje od mája 2009, keď sa začal summitom v Prahe
- je doň zapojených šesť krajín: Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina
- s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou Európska únia podpísala a predbežne uplatňuje asociačné dohody, ktorých súčasťou je vytvorenie prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu
- vo štvrtok a v piatok sa koná v lotyšskej Rige summit Východného partnerstva, Slovensko zastupuje prezident Andrej Kiska