Súhlas so spustením operácie oznámila šéfka diplomacie EÚ Federika Mogheriniová, podľa ktorej akcia EUNAVFOR-Med prispeje k záchrane životov migrantov, ktorí majú namierené do Európy.
Námornú operáciu v Stredozemí podporí aj Slovensko
Ako na brífingu po rokovaní v Luxemburgu informoval novinárov minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, na operácii sa bude finančne podieľať aj Slovensko.
Ako uviedol šéf rezortu zahraničia, operácia je zameraná na rozvrátenie prevádzačských sietí v Stredozemí. Jej cieľom je monitorovať situáciu v medzinárodných vodách, zadržiavať lode a likvidovať plavidlá. „Ide o prvú fázu boja proti nelegálnej migrácii, po nej by mala nasledovať druhá a tretia fáza,“ informoval Lajčák. Tie si však, ako vysvetlil, vyžadujú právny základ v podobe rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov alebo pozvanie legitímnej vlády Líbye. V sídle OSN v New Yorku o tejto možnosti podľa neho už rokujú.
Podľa českého ministra Lubomíra Zaorálka však prvá fáza operácie, ktorá spočíva najmä v zhromažďovaní informácií o pašeráckych lodiach a ich sieťach, nie je dostatočným opatrením. Prínos si sľubuje od likvidácie pašeráckych plavidiel, na čo je však nutný mandát Bezpečnostnej rady OSN. O stave vyjednávania o príslušnej rezolúcii budú ešte v pondelok rokovať ministra zahraničných vecí únie s generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-munom.
Rozsiahlu akciu blokuje v OSN Rusko
„Obávam sa, že toto nie je dostatočné opatrenie,“ komentoval Zaorálek. „Myslím si, že akcia, ktorá by likvidovala pašerácke a pirátske lode, by mohla výrazne skomplikovať život organizovanému zločinu a tých, ktorí sú napojení na tento biznis,“ dodal český minister. Tieto opatrenia sú však súčasťou ďalších fáz operácie, ktoré už predpokladajú existenciu príslušnej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a prípadný súhlas dotknutých krajín. Ich prijatie komplikuje podľa diplomatických zdrojov najmä Rusko, ktoré má v Bezpečnostnej rade právo veta a svoju podporu podmieňuje okrem iného súhlasom líbyjskej vlády s operáciami v jeho vodách.
Destabilizovaná Líbya však nemá centrálnu vládu, ktorá by kontrolovala celú krajinu. „Nie je to riešenie migračnej krízy, ale je to súčasť riešenia, ktoré skomplikuje život pašerákom,“ uviedol k tomu jeden z diploamtov únie. Súčasťou ďalší fází operácie by bolo vstupovanie na paluby pašeráckych lodí, ich odkláňanie z kurzu a prípadné ničenie prázdnych plavidiel.
Súhlas ministrov s predĺžením sankcií proti Rusku kvôli jeho podielu na ukrajinskej kríze bol len formalitou, pretože sa na ňom minulú stredu dohodli veľvyslanci členských štátov. Sankcie zakazujú export určitých technológií do Ruska a obmedzujú ruský prístup na finančné trhy. Ich prípadné uvoľňovanie súvisí s plnením minských dohôd o prímerí, ktoré však ani jedna zo strán konfliktu na Ukrajine nedodržiava. Ak by EÚ sankcie nepredĺžila, skončila by ich platnosť koncom júla.
Na stretnutí hovorili ministri aj o energetike. „Debata potvrdzovala všetko, čo my na Slovensku považujeme za dôležité,“ uviedol šéf diplomacie. Spresnil, že za dôležité považuje diverzifikáciu zdrojov či budovanie interkonektorov. „Nachádzame sa v situácii, keď sa energetická mapa Európy prekresľuje a my musíme urobiť všetko pre to, aby vyzerala tak, ako chceme my, a nie ako chce tretia strana,“ priblížil tému energetiky Lajčák. Podľa jeho slov spolu s ďalšími kolegami zdôraznil, že je dôležité nevynechať z tohto procesu Ukrajinu. Ako dodal, o energetike ministrov informoval slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.
Ministri hovorili aj o blízkovýchodnom mierovom procese a strategickom partnerstve s Áziou. Na programe majú aj obed s generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-munom, s ktorým majú debatovať o lepšej spolupráci EÚ s OSN. Čaká ich aj téma vzťahov Únie a Macedónska, ktoré čelí napätej vnútropolitickej situácii.