Slovensko a a ďalšie krajiny boli na nočnom rokovaní ostro proti pôvodnému návrhu Európskej komisie o povinnom prerozdelení utečencov podľa vopred určených kvót a nakoniec sa im tento postoj podarilo presadiť.
Rozhodnutie sa týka až 60-tisíc ľudí
Nemecká kancelárka Angela Merkelová na svojej tlačovej konferencii pripomenula, že riešenie sa bude týkať celkovo 60-tisíc osôb. Okrem 40-tisíc osôb, ktoré sa zdržujú v Taliansku a Grécku, prijmú krajiny únie aj 20-tisíc osôb s nárokom na medzinárodnú ochranu, ktoré sa však teraz nachádzajú mimo európskeho územia.
„Migrantov, ktorí nemajú právo na pobyt v EÚ, musia vrátiť,“ zdôraznil predseda summitu Donald Tusk. Odpoveď únie na migračnú krízu je totiž širšia. Únia okrem rozdeľovanie migrantov rieši tiež spoluprácu s tretími krajinami či aktívne zásahy proti pašerákom ľudí.
Francúzsky prezident François Hollande pred novinármi zdôrazňoval ďalšie aspekty európskej odpovede na migračné vlnu. Je podľa neho potrebné lepšie spolupracovať s krajinami, odkiaľ ľudia na cestu do Európy vyrážajú. Pripomenul tiež plánovanú európsku operácii proti pašerákom ľudí. EÚ sa rozhodla zriadiť miesta, kde budú v Taliansku a Grécku a prípadne v Maďarsku migranti zaregistrovaní, aby mohli byť potom ľahko identifikovaní ako azylanti alebo ekonomickí migranti.
Tusk: Výnimku môže dostať Maďarsko a Bulharsko
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, ktorý v noci na piatok utrpel porážku, keď summit nakoniec odmietol návrh jeho tímu na povinné kvóty, na rannej tlačovej konferencii vyhlásil, že dôležitejšie než povinný či dobrovoľný prístup je fakt, že krajina si potrebný počet utečencov skutočne rozdelí. Ilúzie vraj nikdy nemal. „Som rád, že summit dohodol niečo, čo má zmysel,“ uviedol s tým, že členské krajiny súhlasili so základom návrhu komisie. V najbližších troch týždňoch sa podľa neho na rokovaní ministrov vnútra ukáže, ako bude mechanizmus presne vyzerať.
Podľa Donalda Tuska by sa aj bez povinných kvót mal zámer podariť. „Všetky členské krajiny deklarovali svoju účasť pomerne optimistickým spôsobom. Diskusia bola o tom, či dobrovoľne alebo regulovanejším spôsobom,“ poznamenal s tým, že potrebné číslo sa podarí naplniť. Prispieť sa podľa neho rozhodli všetky členské krajiny, výnimku by mohli mať Maďarsko a Bulharsko, ktoré majú s migračnou vlnou vlastné problémy.
Ťažká sedemhodinová debata
Sedemhodinová debata summitu, ktorý začal vo štvrtok navečer, bola podľa dostupných informácií miestami veľmi napätá. Diplomati mimo záznam uvádzajú, že premiéri krajín Visegrádskej skupiny, ale aj ďalších východoeurópskych štátov ostro diskutovali predovšetkým so svojím talianskym kolegom Matteom Renzim, ktorý im vyčítal nedostatok solidarity.
Matteo Renzi po rokovaní dohodu EÚ ocenil, ale zdôraznil, že ide len o prvý krok a nie konečné riešenie.
Rozdiely v názoroch, napríklad medzi Junckerom a Tuskom, predseda komisie Juncker po rokovaní zľahčoval s tým, že novinári by nemali veľkú váhu prikladať únikom informácií z rokovania. „Konflikt medzi nami je číra abstrakcia, nie sme samovrahovia,“ dodal k tomu Tusk.
Juncker ale pripustil, že niektorým členským krajinám sa nepáčil postup komisie, ktorá vo svojich návrhoch nerešpektovala plne závery aprílového mimoriadneho summitu k migrácii.