Čo všetko majú Gréci urobiť do nedele do summitu EÚ? Takmer všetko, čo nestihli od roku 1981, keď vstúpili do vtedy ešte Európskeho hospodárskeho spoločenstva.
Podľa Guya Verhofstadta, šéfa liberálov v Európskom parlamente, krajina musí pristúpiť na to, že sa zmení od základu. Bývalý belgický premiér chce konkrétne návrhy na riešenie klientelizmu, korupcie, obmedzenie počtu úradníkov, zmeny verejných bánk na fungujúci finančný sektor a otvorenie trhov a príležitosti na zamestnanie pre mladých ľudí.
„Musíme vidieť, kedy sa to stane, nie len počuť úmysly. Musíme vidieť texty legislatívnych návrhov,“ vyhlásil včera v europarlamente Verhofstadt. „Nikdy tu nebol predseda gréckej vlády s takým silným mandátom. Dvojnásobným mandátom. Jedným z parlamentných volieb. Ďalším z referenda,“ odkázal Verhofstadt premiérovi Alexisovi Tsiprasovi.
Lídrom Európskej únie by asi mohlo stačiť aj menej, aby finančne zachraňovali Grécko. „Päť dní je však extrémne krátky čas, ak zoberieme do úvahy, čo všetko je v stávke. Nemyslím si, že krátke ultimátum je v súlade s duchom, na základe ktorého by mala fungovať EÚ,“ reagovala pre Pravdu portugalská politologička Isabel Camisaová z univerzity v Coimbre.
Podľa odborníčky je faktom, že za posledné roky sme príliš veľa európskeho ducha nevideli, ak sme vôbec nejaký videli. „Nehovorím, že rokovania by nemali mať jasne určené termíny. Samozrejme, že tie sú potrebné. Obe strany, vrátane Grécka, sa však musia snažiť pozrieť sa na problém po novom a nájsť fungujúce riešenie.
V istom momente sa mi v súvislosti s rokovaniami zdalo, že v skutočnom živote sledujeme hru, kto žmurkne prvý. Tento prístup je však problematický. Mení diskusiu na hru s vysokými stávkami, kde sa už dá ťažko rozlíšiť, kedy ide o blufovanie a kedy o skutočnú hrozbu. A v takom prípade sa dá už len ťažko ustúpiť bez toho, aby niekto nestratil tvár,“ myslí si Camisaová.
Expert na európsku politiku Simon Usherwood z univerzity v Surrey však tvrdí, že ultimátum je logickým vyústením rokovaní. „Ťažko povedať, čo ešte EÚ mohla urobiť, aby sa veci pohli dopredu. Určenie jasného termínu nie je ani tak o tom, či je to európsky prístup, alebo nie. Je to skôr o tom, že už sme toho boli svedkami predtým. Vždy, keď sme nejaký termín porušili a nenasledovali žiadne dôsledky, znížilo to dôveryhodnosť tých, čo ultimátum určili,“ uviedol pre Pravdu Usherwood.
„Je to veľký problém pre EÚ, lebo Grécko sa stále môže domnievať, že ani súčasné ultimátum nie je až také dôležité. Atény preto nemusia predstaviť akceptovateľný návrh,“ povedal Usherwood.
„Stávky sa nebezpečne nakláňajú v neprospech Tsiprasa. Najlepším scenárom by bolo, keby Grécko získalo nejaký preklenovací program a potom tretí balík pomoci založený na tvrdých opatreniach,“ reagoval pre Pravdu Dimitris Tsarouhas, politológ z univerzity Bilkent.
„Najhorším scenárom je Grexit. K čomu dôjde? Je to tak 50 na 50. Bude to záležať na tom, nakoľko sa eurozóna bude ochotná podvoliť niektorým Tsiprasovým požiadavkám. A to je veľmi neisté,“ predpokladá Tsarouhas.
Odborník na Grécko Nikolaos Zahariadis si myslí, že je to koniec hry. „Návrh je na stole a Atény dostali na výber: Berte alebo nechajte tak. Obávam sa, že Gréci sú dosť blázniví na to, aby si vybrali druhú možnosť,“ povedal pre Pravdu expert z Alabamskej univerzity v Birminghame.