Madrid to odmieta a premiér Mariano Rajoy vytrvalo opakuje, že využije všetky právne prostriedky na to, aby osamostatneniz Katalánska zabránil.
Rezolúciu predložili poslancom strany Spoločne pre Áno (JXS) a ďalšie separatistické hnutia, ľavicová Kandidátka ľudovej jednoty (CUP). Obe separatistické zoskupenia majú po septembrových voľbách v 135-člennom katalánskom parlamente väčšinu 72 kresiel. Práve 72 hlasmi rezolúciu schválili, proti hlasovalo 63 poslancov.
Vláda španielskeho premiéra Mariana Rajoya sa zaviazala, že proti katalánskemu parlamentu v Barcelone podnikne právne kroky, ak návrh o nezávislosti schváli.
Hoci katalánske odnože španielskej vládnej konzervatívnej Ľudovej strany (PP) premiéra Rajoya, opozičných socialistov (PSC) a takisto opozičnej liberálnej strany Ciudadanos (Občania) podali podnet proti plánovanému hlasovaniu v katalánskom parlamente, španielsky ústavný súd 5. novembra rozhodol, že hlasovanie sa môže konať.
V návrhu separatistov sa hovorí, že triumf v regionálnych voľbách z 27. septembra, vďaka ktorým disponujú absolútnou väčšinou v katalánskom parlamente, im dáva „demokratický mandát“ na oddelenie od Španielska.