„Je to ohnisko radikálneho islamu,“ zdôraznili noviny La Croix. Viacerí radikáli, ktorí tam žili, spáchali v minulosti ohavné zločiny.
Molenbeek je obytná štvrť na malej rozlohe s hustým osídlením. Na šiestich štvorcových kilometroch žije takmer 95-tisíc obyvateľov. Chudobná časť Bruselu sa nachádza šesť kilometrov od centra, kde sú hlavné budovy Európskej únie.
Od svätice k mešite
Pôvodne to bola obec, ktorá vznikla pred tisícročím. Názov pochádza zo spojenia slov molen (mlyn) a beek (potok). Keď sa v stredoveku rozniesla správa o zjavení svätej Gertrúdy, do Molenbeeku začali prúdiť davy pútnikov.
Korene náboženského života moslimov tam zapustili pred polstoročím. „Bolo to v čase, keď Svetová islamská liga financovala v Bruseli výstavbu veľkej mešity,“ pripomenul denník Libération. Slúžila najmä prisťahovalcom z Maroka. Angažovala sa Saudská Arábia, ktorá v štvrti šírila myšlienky wahhábizmu, čo je sunnitská fundamentálna podoba islamu.
Už niekoľko rokov vychádza z Molenbeeku veľa moslimských fanatikov. „Táto štvrť je zdrojom najvyššej koncentrácie zahraničných džihádistov v Európe, ktorí odchádzajú bojovať do Sýrie a Iraku a vracajú sa späť z bojov posilnení, aby odhodlane priniesli boje do hlavných miest v Európe,“ napísali noviny Guardian. „Odhaduje sa, že približne 400 osôb z Belgicka sa pridalo so zbraňou v ruke k Islamskému štátu, čo je v prepočte na obyvateľov dvojnásobne viac ako v prípade Francúzska,“ upozornila stanica CNN. Noviny La Croix tvrdia, že ich je dokonca až 500. Mnohí pochádzajú práve z prevažne moslimskej štvrte v Bruseli. Sú to nielen muži, ženy tvoria takmer štvrtinu celkového počtu z hlavného mesta.
Belgicko síce postavilo v minulosti desiatky radikálov z Molenbeeku pred súd, ale po horore v Paríži ešte pritvrdí. Premiér Charles Michel naznačil, že predchádzajúce vlády podcenili vývoj v tejto štvrti: „Takmer zakaždým je spojitosť s Molenbeekom. Usilovali sme sa o prevenciu. Teraz musíme byť represívni. Všetko sme strpeli, boli sme laxní. Teraz platíme faktúru za to, čo sa v minulosti neurobilo,“ povedal pre stanicu RTL. Dodal, že tamojšiu mládež treba lepšie vzdelávať, ale jedným dychom pripomenul aj dôraz na represiu.
Nenávisť v súkromí
V Molenbeeku sa nachádza 22 mešít (kostoly sa dajú zrátať na prstoch jednej ruky). Pri dôkladnej práci primeraného počtu agentov a informátorov by tajná služba zvládla vytypovať a sledovať rizikové osoby. Nenávisť sa však pestuje v súkromných priestoroch. „Salafistické kruhy tvrdej línie robia nábor bojovníkov pre džihád na utajených modlitbách v domoch a bytoch,“ podotkol podľa Guardianu zástupca starostu Ahmed El Khannouss.
Minister vnútra Jan Jambon si však myslí, že samospráva zanedbala veľa vecí a nezabránila radikalizácii mladých moslimov na rozdiel od iných častí Belgicka. „Urobím poriadok v Molenbeeku. Toto už nemôžeme dlhšie akceptovať. Musíme sa pozrieť, ako riešiť problém, ako ho raz a navždy odstrániť,“ zdôraznil Jambon pre stanicu VTM News. „Jedine Brusel a zvlášť Molenbeek zostáva problémom v boji proti terorizmu v Belgicku,“ citovala ministra agentúra Reuters.
Šesť štvorcových kilometrov bruselskej štvrte môže predstavovať hrozbu pre celú Európu. Minister zahraničných vecí Didier Reynders priznal, že tam existujú spiace bunky radikálov. „Nie je to prvý raz, čo sa zase ocitáme v Molenbeeku. Tentoraz sa treba dostať k jadru a ísť až do konca,“ podčiarkol podľa stanice RTBF.
O nebezpečnom zdroji násilia v bruselskej štvrti sa po sérii útokov v Paríži, pochopiteľne, zmieňujú bezpečnostní experti vo Francúzsku. „Naozaj bývam prekvapený, keď za nejakým atentátom nie je belgická niť a keď sa stopa nezastaví v Molenbeeku,“ uviedol pre denník Le Figaro odborník na boj proti terorizmu Claude Moniquet, ktorý pôsobil vo francúzskej tajnej službe.
Tento expert vyčíta belgickým bezpečnostným zložkám, že v minulosti nepostupovali dôrazne: „Príliš dlho nechali situáciu hniť a prenechali pôdu islamským radikálom.“ Jednu z chýb vidí aj v silových štruktúrach: „Sú rozdrobení. Paríž má jednu policajnú prefektúru, v Bruseli ich narátate šesť.“