„Rád by som potvrdil, a nie bez istej hrdosti, že sme po rokoch diskusií boli konečne schopní nájsť zhodu,“ vyhlásil. Europarlament, ktorého zodpovedný výbor už s pravidlami súhlasil, by tak ako celok mohol vec definitívne schváliť na svojej plenárnej schôdzi v polovici mesiaca.
Dohoda o registri, niekedy označovanom anglickou skratkou PNR (Passenger Name Record), vznikala od roku 2011. Problémy však mala najprv v europarlamente, predovšetkým s ohľadom na otázky ochrany súkromia.
Členské krajiny sa teraz zhodli, že mená a niektoré ďalšie údaje o pasažieroch aerolínií budú pre políciu dostupné po dobu pol roka. Dáta s týmito údajmi potom budú uchovávané ešte ďalšieho 4,5 roka, avšak v zašifrovanej podobe. Nesmú byť využívané k ničomu inému, než je vyšetrovanie a stíhanie terorizmu a tých najzávažnejších trestných činov.
Krajiny môžu do rámca PNR zapojiť vnútroúnijné a charterové lety dobrovoľne. Podľa Schneidera už dalo všetkých 28 štátov únie najavo, že tak plánujú urobiť.
Po rokoch diskusií sa vec tento rok dostala do popredia v súvislosti so snahami posilniť možnosti členských krajín v boji s terorizmom s tým, že konečná dohoda by mala byť do konca tohto roka. Aj v súvislosti s nedávnymi útokmi v Paríži sa ukázalo, ako ľahko môžu teroristi s európskymi pasmi využívať leteckú dopravu.
„Myslím, že každý chápe, že nemožno strácať čas. Dohoda pomôže zlepšiť bezpečnosť občanov EÚ a súčasne rešpektuje ich práva,“ komentoval rozhodnutie únijných krajín eurokomisár pre vnútro Dmitris Avramopulos.