Niektorí majitelia pozemkov, cez ktoré mal plot viesť, však stavbu odmietajú s tým, že im znemožní riadne sa starať o majetok. Podľa denníka Die Presse sa búria predovšetkým miestni poľnohospodári a vinári, ktorí obhospodarujú polia a vinice na obidvoch stranách rakúsko-slovinskej hranice.
Svoj pozemok nechce na protest proti stavbe hraničného plota prenajať štátu ani bývalý starosta Grazu Helmut Strobl. Na jeho poli tak vznikne ďalšia medzera dlhá asi 35 metrov. „Nebudem sa na tom podieľať,“ uviedol Strobl, stranícky kolega ministerky vnútra Johanny Miklovej-Leitnerovej, ktorá stavbu plota presadzuje.
„Ide o to zabezpečiť kontrolovaný vstup do našej krajiny a oslabiť príliv migrantov. Ak majú rôzni majitelia pozemkov z rôznych dôvodov pochybnosti, je to ich právo. Žijeme v právnom štáte,“ uviedla Miklová-Leitnerová. Diera v plote podľa nej nebude znamenať bezpečnostné riziko, ale len náklady navyše.
„Tieto oblasti budú kontrolované dodatočnými technickými prostriedkami a v prípade prekročenia (hranice) zaistíme masívne nasadenie personálu,“ povedala ministerka. Stavba plota podľa nej napriek tomu dáva zmysel.
Miklová-Leitnerová oznámila stavbu plota na hranici so Slovinskom už koncom októbra. Jej prvotný návrh, aby zábrana bola dlhá až 300 kilometrov, však spôsobil roztržku v koaličnej vláde. Tá nakoniec po vášnivých debatách 13. novembra oznámila, že plot bude zatiaľ dlhý len štyri kilometre a že ho v prípade potreby bude možné predĺžiť až na 25 kilometrov. Slovinský premiér Miro Cerar v tej dobe varoval, že jeho krajina je tiež pripravená okamžite vybudovať plot na hranici s Chorvátskom.
Pre stavbu plota sa v prieskume ústavu IMAS, ktorý zverejnili v piatok, vyslovila viac než polovica opýtaných Rakúšanov. Nespokojnosť s doterajšou migračnou a azylovou politikou Viedne vyjadrilo 69 percent ľudí. Vláda by podľa 85 percent respondentov mala pokračovať v hraničných kontrolách a presadzovať aj prerozdeľovanie migrantov po Európe na základe kvót prijatých štátmi Európskej únie. Dve tretiny opýtaných Rakúšanov si dokonca želajú úplné zastavenie prijímania ďalších migrantov.
Rakúsko patrilo vedľa Nemecka a Švédska ku krajinám, kam mieril najväčší počet utečencov prichádzajúcich do Európy po takzvanej balkánskej trase. Prúd prichádzajúcich migrantov v poslednej dobe značne poľavil a úrady počítajú s nízkym počtom nových žiadateľov o azyl aj v najbližších dňoch.