Na konferencii, ktorá sa konala v Ríme pod záštitou OSN, boli ministri 18 štátov, medzi nimi stálych členských krajín Bezpečnostnej rady OSN a afrických štátov; neskôr sa k nim pripojili aj zástupcovia líbyjských frakcií.
Za USA bol prítomný minister zahraničia John Kerry, za Taliansku jeho rezortný kolega Paolo Gentiloni a za OSN vyslanec pre Líbyu Martin Kobler. Konferencii predchádzali tuniské rokovania zástupcov dvoch líbyjských vlád a parlamentov, ktorí sa v piatok zaviazali, že v stredu podpíšu v Maroku dohodu presadzovanú OSN.
Počíta sa v nej s vytvorením vlády národnej jednoty. Ak dohodu jedna zo strán nedodrží, hrozí jej uvalenie sankcií BR OSN. V opačnom prípade môže vláda počítať s medzinárodnou vojenskou pomocou pre boj proti terorizmu a nelegálnou migráciou. Cieľom rímskej konferencie bolo prejaviť solidaritu s Líbyjčanmi.
Keby sa po dlhej snahe zblížiť súperiace vlády podarilo dohodu podpísať, musia ju ešte ratifikovať oba parlamenty, z ktorých jeden sídli v Tripolise a druhý v Tobrúku, teda rovnako oddelene ako obe vlády. V Tripolise sa už v piatok konala demonštrácia proti dohode.
Kobler pôsobil ako sprostredkovateľ tuniských rokovaní, do ktorých bolo zapojených 40 členov oboch parlamentov. Kobler na konferencii uistil, že si je istý, že v stredu dohoda podpísaná bude.
Podľa nej by mala do februára vzniknúť prezidentská rada, ktorá menuje kabinet, vedenie centrálnej banky a štátnej ropnej spoločnosti a začne presun parlamentu, ktorý sídli teraz v Tobrúku, do Tripolisu. Mandát zjednoteného parlamentu bude predĺžený najmenej o rok.
Taliansko, vzdialená len 300 kilometrov od Líbye a ohrozené stále prichádzajúcimi loďami s utečencami, je pripravené ujať sa vedenia prípadnej medzinárodnej vojenskej intervencie proti radikálom z IS pôsobiacich hlavne v okolí Syrty a proti pašerákom ľudí.
Požaduje však, aby Líbya mala jednu medzinárodne uznávanú vládu a aby OSN poskytla na intervenciu jasný mandát.
Líbya je destabilizovaná od revolučného roku 2011 a zvrhnutí bývalého vodcu Muammara Kaddáfího. Súboje podľa kmeňa viazaných ozbrojených frakcií, ktoré sa podieľali na Kaddáfího odstránení, viedli k vytvoreniu dvoch vlád a bráni vybudovaniu fungujúcich vládnych a bezpečnostných inštitúcií.