„Nechcem predbiehať diskusiu, ale ťažko si dnes predstaviť situáciu, v ktorej by európska inštitúcia postupovala úplne proti vôli členskej krajiny," konštatoval v pondelok Miroslav Lajčák, šéf slovenskej diplomacie. Zámerom exekutívy EÚ je totiž, aby rozhodnutie o nasadení európskeho zboru pohraničnej stráže mohlo byť prijaté aj bez súhlasu krajiny, na ktorej hraniciach by mala zasiahnuť jednotka.
Projekt EK vypracovali po nedávnych skúsenostiach s Gréckom, ktoré nebolo schopné zastaviť tok státisícov prisťahovalcov, pričom grécka vláda ani nesúhlasila s prijatím pomoci od zvyšku EÚ. Projekt spoločného zboru na ochranu vonkajších hraníc EÚ by bol prospešný v tom, že by členské štáty prestali zavádzať alebo uvažovať o zavedení jednostranných opatrení v podobe znovuzavedenia hraničných kontrol. Tieto kontroly oslabujú ideu schengenského priestoru a zo širšieho hľadiska podnecujú rast popularity euroskeptických politických strán.
Agentúra Reuters upozornila, že krajiny ako Francúzsko, Nemecko a Taliansko by tento návrh EK privítali. Iné štáty sa domnievajú, že táto iniciatíva zachádza príliš ďaleko a že zasahuje do vnútorných záležitostí jednotlivých členov EÚ. Medzi krajiny, ktoré sa negatívne stavajú ku vzniku európskeho zboru pohraničnej stráže, patrí napríklad Poľsko. Poľský šéf diplomacie Witold Waszczykowski upozornil, že by sa vytvorila inštitúcia, ktorá bude svojvoľne rozhodovať o opatreniach na hraniciach bez účasti dotknutého členského štátu EÚ.
„Nachádzame sa v pomerne bezprecedentnej situácii a v takejto situácii musíme zvažovať aj tento postup," reagoval na návrh EK námestník českého ministra rezortu zahraničia Jakub Kulhánek. Podľa neho je pre Česko principiálne udržanie schengenského priestoru, s čím však súvisí schopnosť účinne chrániť jeho vonkajšie hranice. Praha preto v prvom rade apeluje na krajiny ležiace na hraniciach spoločného priestoru, ktorým ponúkla pomoc vo forme vyslania vojakov či policajtov.