Kým EÚ chce vidieť, ako Rusi prispievajú k mierovému riešeniu na východe Ukrajiny, čím by sa obchodné vzťahy vrátili do normálneho stavu, Moskva odkazuje do Bruselu, že v tomto smere musí spraviť prvý krok európska dvadsaťosmička.
Predseda Európskej rady Donald Tusk povedal, že nepochybuje o predĺžení trestu: „Nazdávam sa, že situácia je teraz jasná a pozícia EÚ taká, že musíme spojiť sankcie proti Rusku s realizáciou dohôd z Minska,“ povedal podľa agentúry ITAR-TASS počas návštevy Fínska. Úplne jasné vo veci bude na summite EÚ koncom tohto mesiaca, kde sa bude rokovať o pokračovaní sankcií na ďalších šesť mesiacov.
Podobne sa vyslovil predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker, ktorý pripomenul záväzky z Minska, pod ktoré sa podpísalo aj Rusko. Pricestoval na ekonomické fórum do Petrohradu, aby aj rokoval so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Juncker, ktorý do Ruska prišiel ako prvý šéf EK od leta 2014 po ochladení vzťahov, zdôraznil, že napriek sankciám musia dvere zostať otvorené.
„Treba prekonávať nesúhlasné postoje. Cena za rozídenie EÚ a Ruska by bola veľmi vysoká. Úroveň vzájomnej nedôvery rastie, ale nie je to nezvratný proces. Aj to, že som tu, svedčí o tom, že chcem budovať mosty,“ povedal Juncker podľa portálu Newsru.
Kým Juncker trvá na tom, že odlet do Petrohradu bol správnym rozhodnutím, niektorí mu to vyčítajú. „Teraz nie je doba, aby sa Európa takpovediac mäkko správala k Rusku. Namiesto cesty na putinovskú konferenciu by mal Juncker postaviť do popredia priority EÚ – zachovať európsku politickú a obrannú architektúru v období po studenej vojne,“ napísal belgický expremiér Guy Verhofstadt pre Project Syndicate, pričom spochybňovanie sankcií považuje za výsledok ruského lobingu.
Naopak, v Moskve si pochvaľujú účasť Junckera v Petrohrade. „Fakt, že prišiel, ukazuje, že atmosféra sa mení. Má zmysel začať postupne rozprávať sa o budúcnosti – o tom, aký model vzťahov môže byť po zrušení sankcií,“ citovala agentúra RIAN Fiodora Lukianova, šéfa Rady zahraničnej a obrannej politiky.
Nazdáva sa, že ak na východe Ukrajiny nenastane nejaká katastrofa, zmäkčovanie sankcií by sa mohlo začať na prelome rokov 2015 a 2016. V takýto posun dúfa aj ruský exminister financií Alexej Kudrin: „Moja prognóza je, že koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka uvidíme symbolické, neveľké kroky, ale hlavné bude, že sa urobia,“ povedal pre časopis Harvard Business Review.
Do Petrohradu prijal pozvanie aj francúzsky exprezident Nicolas Sarkozy, ktorý sa zrejme na jar 2017 pokúsi o návrat k moci. Politik, ktorý s Putinom udržiava stále dobré vzťahy, pričom môže tešiť Kremeľ označovaním protiruských sankcií za nezmysel, nepochodil s iniciatívou, ktorú predostrel Rusom.
„Silnejší by mal podať ruku ako prvý. Silnejšie je Rusko, prezident Putin,“ vyhlásil Sarkozy podľa agentúry Interfax, keď vyzval Moskvu, aby ona najprv zrušila embargo. Ruský minister hospodárstva Alexej Uľukajev však reagoval odmietavo: „Iniciatíva zaviesť sankcie bola zo strany našich partnerov, takže iniciatíva zrušiť ich musí byť tiež z ich strany,“ citoval ho Interfax.
Uľukajev zároveň potvrdil, že Rusko počíta s predĺžením embarga do konca roku 2017. So sprísnením však neuvažuje: „Prakticky nie,“ odpovedal na otázku, či sa rozšíri zoznam zakázaných potravín.
Vojna sankcií vedie k mnohomiliardovým stratám. Rusko priznáva, že vlani mu opatrenia EÚ spôsobili škodu mínus 1,5 percenta hrubého domáceho produktu. Tvrdí však, že v celkovom účte viac platí únia. „Odhadujeme, že EÚ v roku 2014 prišla o 40 miliárd eur a v minulom roku o 50 miliárd, kým náš štát vlani o 25 miliárd,“ povedal podľa RIAN námestník ministra hospodárstva Alexej Lichačov.