„Bez ohľadu na spravodajské neúspechy a ďalšie chyby, ktoré už pripustil, sa niekdajší prezident Bush stále domnieva, že celému svetu sa darí lepšie, ako keď bol Saddám Husajn pri moci. Je ohromne hrdý na pôsobenie amerických a koaličných síl počas vojny proti teroru a na obete, ktoré priniesli. A najpevnejším spojencom bola Británia pod vedením premiéra Tonyho Blaira,“ povedal Ford.
Správa okrem iného vytkla Blairovi, že bez konzultácie s vládou sľúbil Bushovi pred inváziou do Iraku, že ho bude nasledovať, „nech sa stane čokoľvek“. Autori dokumentu predovšetkým usúdili, že vojenský útok v roku 2003 proti irackému režimu bol uponáhľaný a zle pripravený. Blair sa za chyby ospravedlnil, ale rovnako ako Bush obhajoval vojnu, ktorá podľa neho urobila svet bezpečnejším.
Hovorca Bieleho domu k záverom správy len pripomenul, že prezident Barack Obama bol vždy proti vojne v Iraku. „Musel riešiť následky tohto neblahého rozhodnutia počas svojho mandátu. To isté budú musieť robiť aj ďalší prezidenti. Pre Spojené štáty je dôležité, aby sa z minulých chýb poučili,“ povedal hovorca Josh Earnest.
Počas vojny zahynulo takmer 4 500 Američanov, 179 Britov a viac ako 100 000 Iračanov. Irakom stále zmieta sektárske násilie, ktoré sa vláde podporovanej Američanmi nedarí zastaviť. Nedeľný samovražedný bombový atentát v Bagdade, ku ktorému sa prihlásila organizácia Islamský štát, si vyžiadal najmenej 250 obetí. Tým sa podľa BBC stal najkrvavejším podobným útokom od americko-britskej invázie.