Na víťazstvo v parlamentnej voľbe bolo potrebné získať hlasy najmenej dvoch tretín, teda 68 zo všetkých 101 poslancov. Kaljulaidovej kandidatúra bola jediná a v hlasovaní ju podporilo 81 zákonodarcov.
Estónskeho prezidenta tradične volí parlament. Ak sa však žiadnemu z kandidátov nepodarí v parlamente získať potrebný počet hlasov, voľby pokračujú v širšom kolégiu voliteľov. V tomto prípade však ani táto voľba nebola úspešná, preto sa tzv. rada starších – pozostávajúca z predsedu parlamentu, jeho dvoch podpredsedov a šéfov klubov parlamentných strán – následne dohodla na jedinom spoločnom kandidátovi, ktorý bol prijateľný pre všetky politické sily. Funkčné obdobie doterajšieho prezidenta Toomasa Hendrika Ilvesa sa končí v októbri. Najvyššiu funkciu zastával už druhé funkčné obdobie a v súlade s ústavou sa už nesmel uchádzať o znovuzvolenie.
Po oznámení kandidatúry Kaljulaidovej niektoré estónske médiá namietali, že je málo známa. Kaljulaidová potom v početných rozhovoroch sľubovala, že ako prezidentka bude načúvať ľuďom z rôznych kútov Estónska. Zdôrazňovala tiež, že na rozdiel do svojich predchodcov v úrade chce viac pozornosti venovať problémom na domácej scéne.
„Chcem načúvať ľuďom, ktorí žijú v rôznych kútoch Estónska a sú rozčarovaní politickými stranami, politikou a verejnými záležitosťami vo všeobecnosti,“ uviedla. Dodala, že úlohou estónskeho prezidenta je byť tam, kde sú problémy. Vysvetlila, že prezident síce nemôže vyriešiť každý problém, ale môže mať schopnosť pochopiť, špecifikovať ho a komunikovať o ňom, čo je podľa nej veľký krok smerom k riešeniu. „Toto má prezident robiť, zodpovedne a nestranne,“ dodala. Uviedla tiež, že ako prezidentka bude podporovať občiansku spoločnosť. Kaljulaidová je druhýkrát vydatá a má štyri deti. Je už aj starou matkou.