„Keď sa ma opýtate, či uzavretie balkánskej trasy ten problém vyriešilo, potom jednoznačne poviem nie,“ uviedla Merkelová v rozhovore, ktorý vyjde vo štvrtok. „V týždňoch pred tým, než vstúpila do platnosti dohoda EÚ s Tureckom, to síce viedlo k tomu, že do Nemecka prišlo menej utečencov – zato ale 45 000 do Grécka,“ poznamenala.
V prepočte na počet obyvateľov Nemecka je to podľa kancelárky rovnaké, ako keby do spolkovej republiky dorazilo 360 000 utečencov, teda takmer dvakrát toľko ako vlani v novembri, keď do Nemecka prišlo vôbec najviac utečencov. Na tom sa podľa Merkelovej ukazuje, že trvalé riešenie priniesla až dohoda s Tureckom.
Hodnotenie šéfky nemeckej vlády sa dosť líši od pohľadu politikov krajín strednej a východnej Európy, z ktorých mnohé z nich pripisuje kľúčový význam práve uzavretie balkánskej trasy.
Merkelová sa v rozhovore s týždenníkom aj pri popoludňajšom vystúpení pred nemeckými exportérmi vrátila aj k skoršej utečeneckej politike Nemecka. „Nechceli sme žiadne kvóty na prerozdeľovanie utečencov v Európskej únii,“ povedala podnikateľom s tým, že napríklad v roku 2005 Nemecko v tejto otázke ponechalo Španielsko a Portugalsko osamotené.
Nemecko sa podľa nej tiež dlho stavalo proti vytvoreniu spoločnej európskej stráže. „Žili sme z toho, že pán Kaddáfí spolu s pánom Berlusconim kontroloval líbyjsko-taliansku hranicu,“ poznamenala ďalej. Dnes je podľa nej jasné, že bezpečnosť a život v spolkovej republike súvisí aj so situáciou ľudí, ktorí žijú ďaleko.
V nemeckom záujmu je tak podľa nej aj prosperita v Afrike. Práve nový prístup k tomuto kontinentu považuje Merkelová za strategicky veľmi dôležitý. Má podľa nej spočívať vo vyšších výdavkoch na rozvojovú pomoc aj inom prístupe k nej, ale aj vo väčšom dôraze na zodpovedajúce fungovanie afrických vlád.